Tento krok bude v praxi znamenať neskorší plánovaný začiatok samotnej stavby. „Môže dôjsť k oddialeniu výstavby o pol roka až rok,“ konštatoval pred časom šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej (SDKÚ-DS). Ak by k tomu reálne prišlo, nešlo by o prvé posunutie termínov na tejto autostráde. Štát chcel tunel začať stavať ešte v roku 1998. Odborníci na dopravu pritom odvolanie stavbárov voči ich vylúčeniu očakávali. Nie je to totiž prvýkrát, keď sa Skanska voči svojmu vylúčeniu z tendra odvolala. Naposledy sa tak stalo v lete, keď ich štátni diaľničiari z tendra na výstavbu viac ako 13-kilometrového kľúčového úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala vylúčilo. Podľa informácií HN vtedy za takýmto krokom mali byť ako prekážka dĺžky únikových ciest. Úrad pre verejné obstarávanie ich vrátil do hry, keď Národná diaľničná spoločnosť nesprávne vyhodnotila dĺžku únikových ciest. Nariadil ich opätovne vrátiť do hry a následne vyhodnotiť ponuku.
Ide pritom o mimoriadne dôležitý úsek. Podľa šéfa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka totiž rieši dopravu pod Strečnom, ktorá je mimoriadne namáhaná. Dochádza tam k zrážkam či iným dopravným kolíziám. Začať sa však majú stavať aj ďalšie diaľničné úseky pri Žiline. Tento rok už štát podpísal zmluvu na výstavbu vyše 11-kilometrového úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Napríklad podľa bývalého investičného riaditeľa Národnej diaľničnej Juraja Čermáka bez tunela Višňové nebude mať zmysel, keďže bude končiť viac-menej v poli. Štát chce tiež začať stavať úsek na diaľnici D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno. Tam najnižšiu ponuku dala Skanska, a to približne 190 miliónov eur.
Národná diaľničná spoločnosť už tento rok podpísala zmluvu na obchvat Ružomberka či obchvat Detvy.