Rodina investuje desaťtisíc eur do obnovy svojho domu tak, aby spotrebúvala menej energie. Napríklad si zateplí rodinný dom alebo zrekonštruuje kúrenie. Kým doteraz si celú investíciu musela zaplatiť sama, po novom jej prispeje aj štát. A zaplatí jej polovicu nákladov.
S takýmto návrhom prichádza ministerstvo hospodárstva v novom zákone o energetickej efektívnosti. Rezort navrhuje príspevky pre rodinné domy do 50 percent investície, pričom maximálna výška dotácie má byť 5000 eur. „Zákon má byť účinný od 1. októbra a vytvára predpoklady na dotácie v nasledujúcom období,“ potvrdil hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Požiadavka Bruselu
Štát zavádza dotácie, pretože podľa nariadenia Bruselu musíme znižovať spotrebu energie. Do roku 2020 má celá únia ušetriť pätinu zo súčasnej energetickej spotreby. Vďaka tomu by členské štáty mali byť energeticky menej závislé od iných krajín – Európa je dnes odkázaná najmä na dovoz plynu z Ruska – a rovnako by sme mali viac chrániť životné prostredie. Práve sektor energetiky patrí k najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
Podľa analytika portálu energieprevas. sk Jozefa Badidu vďaka programu na zvýšenie energetickej efektívnosti vznikne aj priestor pre nové pracovné miesta. „Môže prispieť k zvýšeniu lokálnej zamestnanosti a energetickej bezpečnosti Slovenska, zníženiu energetickej chudoby či ochrane životného prostredia, čím určite menej zaťažíme budúce generácie.“
Pocítia to dodávatelia
Zatiaľ čo domácnosti by vďaka dotáciám mali byť sebestačnejšie, čo sa prejaví aj v ich peňaženkách, energetické podniky zrejme utrpia na tržbách.
Podľa konateľa spoločnosti Magna EA Martina Ondka sa dodávatelia energií budú musieť vyrovnať s klesajúcim dopytom. Jeho firma dodáva plyn a elektrinu domácnostiam aj firmám. „Samozrejme, že to pocítime. Už dnes nám klesajú tržby v dôsledku nízkej ceny elektriny na trhu,“ poznamenal Ondko.
Riešením pre energetické firmy je rozšírenie ponuky ich služieb. Ako povedal hovorca Západoslovenskej energetiky Ján Orlovský, pre nich zostáva východiskom hľadanie možností, ako rozšíriť portfólio služieb. A tie podľa neho môžu a nemusia súvisieť s predajom a distribúciou energie. „Napríklad energetické poradenstvo, zdravotnícke, poisťovacie služby, telekomunikácie a podobne,“ dodal Orlovský.
Pre dodávateľov však existuje ešte jedno veľké riziko. Podľa nariadenia Bruselu by práve oni mali niesť finančnú zodpovednosť za to, ak sa nebude dariť znižovať spotrebu. Podľa Ondka je to zbytočná regulácia zo strany EÚ. „To je, ako keby pekár mal ručiť za to, koľko rožkov ľudia zjedia. Nemá to nič spoločné so zdravým rozumom,“ zhodnotil Ondko.
Otázny rozpočet
Koľko ľudí však bude môcť novú pomoc využiť, a teda koľko v konečnom dôsledku firmy utrpia, malo by byť známe na jeseň. Vtedy už budú jasné kontúry štátneho rozpočtu a aj presná suma, ktorú štát na pomoc vyčlení.