S takouto novinkou prišiel minister financií minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), po zverejnení rozpočtu pre budúci rok. Rozhodol sa tak prijať obchod, ktorý ponúkol európskym krajinám Brusel.
Nebol však jediný, kto po tejto možnosti siahol. Európu o ňu žiadajú Rumunsko, Bulharsko či Taliansko. Prvé dve krajiny patria medzi najchudobnejšie v únii, Rím zas patrí medzi najproblematickejšie štáty únie. Práve s nimi teda v preklade Slovensko vytvorilo akýsi klub žiadateľov o výnimku.
Robert Fico s bulharským premiérom Bojkom Borisovom.
Prečo o výnimku nemajú záujem aj krajiny, ktoré sú v lepšej kondícií? Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martin Baláž za to môže fakt, že krajinám ako Francúzsko či Španielsko povolila začiatkom roka komisia pomalšie škrty. A to aj bez podpory rastu.
Slovensko, spolu s ďalšími, tak môžu ísť de facto v ich šľapajach. S jediným rozdielom – musia okrem toho míňať eurofondy. Ako pritom upozorňujú odborníci, plán, pre ktorý sa rozhodlo aj Slovensko, je riskantný. „Výnimka je postavená na predpoklade, že neskôr bude lepšie. Nemáme však istotu, že dôjde k silnému oživeniu,“ hovorí analytik Iness Radovan Ďurana. Môže sa teda stať, že sa ekonomike nebude dariť tak, ako sa očakáva.
Okrem toho je ešte otázne, či výnimku dostane aj spomínané Taliansko. Jednou z podmienok bolo napríklad aj to, aby mala krajina dlh pod 60 percent. Talianske zadlženie je tak na úrovni 133 percent.
Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa má však krajina vysoký takzvaný fiškálny multiplikátor. Teda že sa ich rast spomaľuje pri škrtoch veľmi výrazne. Preto by im výnimka mohla aj krátkodobo pomôcť.