Peniaze, ktoré štát ušetrí vďaka nákupom cez elektronické aukcie, väčšinou neznamenajú aj skutočnú úsporu. Ministerstvá, štátne podniky či firmy s účasťou štátu nezriedka minú tieto financie na svoju prevádzku. Vyplýva to z prieskumu HN, v ktorom sme dostali odpovede od dvoch desiatok inštitúcií a podnikov.
Ministerstvo obrany napríklad vlani na aukciách ušetrilo vyše 667-tisíc eur. Z toho len pri rekonštrukcii skladu v Prešove sa im podarilo znížiť cenu prác o vyše 153-tisíc eur. Tieto peniaze však použili napríklad na výstroj a výzbroj vojakov či nákup pohonných látok. Svoje prevádzkové náklady z úspor elektronických aukcií plánuje pokryť aj envirorezort.
"Manažéri ministerstiev u nás nie sú motivovaní za čo najnižšie výdavky dosiahnuť stanovené ciele, ale minúť rozpočet ministerstva na 100 percent," zhodnotil analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Zaplatia o milióny eur menej
Podobná situácia je aj na železniciach. Tri štátne spoločnosti v elektronických aukciách dosiahli nižšie ceny zákaziek o vyše 5,4 milióna eur. Len Železnice SR tvrdia, že elektronické nákupy im pomohli znížiť náklady. "Úspory prispeli k znižovaniu nákladov na úrovni ŽSR ako celku," povedala hovorkyňa spoločnosti Martina Pavliková. Zvyšné dva železničiarske podniky si úsporami hradili svoje prevádzkové potreby.
Medzi pozitívne príklady patrí napríklad Sociálna poisťovňa. Celkovo im elektronické aukcie znížili výdavky o vyše 1,4 milióna eur. O státisíce eur menej zaplatia za interiérové vybavenie pobočky v Rimavskej Sobote, vybavenie kuchyne či zateplenie budovy v Košiciach. "Aj vďaka efektívnemu obstarávaniu sa nám za rok podarilo znížiť náklady Správneho fondu Sociálnej poisťovne o 20 miliónov eur," podotkla hovorkyňa poisťovne Jana Ďuriačová.
Aukcie nie sú všeliek
Ani elektronické aukcie však nie sú zárukou, že sa štátne tendre nestretnú s korupciou či s klientelizmom. Nedávnom o tom na diskusnom fóre HNClubu hovorila aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Úrad vlády podľa jej vyjadrení pre podozrenia, ktoré nekonkretizovala, menil systém elektronických aukcií po dvoch týždňoch ich používania.
Podozrivých elektronických aukcií sa však objavilo viac. "Nie je to magický liek. Je tam viac nástrah. Ak je zlý znalecký posudok, tak je zlá predpokladaná cena. Ak inštitúcia neinformuje o elektronickej aukcii, súťažiacich môže byť málo," poznamenáva šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš. Narážal pritom na medializované prípady obchodov Štátnych hmotných rezerv, keď predávali platinové sitká či trhavinu TNT. V prípade predaja platiny sa víťaz s najnižšou cenou prihlásil v poslednej sekunde aukcie. Pri predaji TNT sa do aukcie zapojil iba jeden uchádzač. Podľa odborníkov pritom v oboch prípadoch Štátne hmotné rezervy predávali výrazne pod cenu, čím štát utrpel nemalé straty. Marek Ročkár