Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) chystá ďalší nájazd na majetných. Tentoraz má ísť o oživenie daní z dedičstva a darovania, ktoré k začiatku roka 2004 zrušila druhá Dzurindova vláda. Staronovinka by mala byť súčasťou konsolidačného balíka. "V situácii, keď hľadáme každé euro, považujem daň z dedičstva za úplne legitímny nástroj. Samozrejme, s takými hranicami, aby nekomplikovala život ľuďom s bežnými príjmami," konštatoval Kažimír počas pracovnej cesty v Bruseli. Aby nebolo možné túto daň obchádzať, mala by byť zavedená tiež daň z darovania. Kedy a v akej podobe by mali byť obe dane zavedené, je podľa poradcu ministra Radka Kuruca zatiaľ predčasné.
Doplatia multimiliardári
V minulosti sa výška oboch daní odvíjala od miery príbuzenského vzťahu a majetku, ktorý sa dedil, prípadne bol darovaný. Podľa lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý bol v tom čase poradcom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), však výnos z týchto daní bol iba o niečo vyšší ako administratívne náklady na ich výber. Kým na dani z dedičstva v roku 2003 vybral štát 2,78 milióna eur, na dani z darovania približne päť miliónov eur.
Na staronové dane by pritom mali podľa nového ministra financií doplatiť najmä "multimiliardári v slovenských korunách", ktorí v 90. rokoch získali majetok podozrivým spôsobom, no nikdy sa im nič nedokázalo.
Odlišné názory
Názory odborníkov na znovuzavedenie týchto daní sa pritom líšia. Podľa analytika Inštitútu INESS Radovana Ďuranu ide o nešťastný nápad. "Motiváciu zdaňovať nelegálne nadobudnutý majetok by mali riešiť súdy a nie daňový úrad. Daň zo smrti predstavuje dvojité zdanenie, a je nespravodlivá." Šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník tvrdí, že išlo o nemorálnu daň, keď si štát privlastňuje niečo, čo mu morálne nepatrí.
Na druhej strane ekonóm Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász s opatrením súhlasí, keďže ide o dane, ktoré nikomu neuškodia a ani neznížia hospodársky rast. "Je to nástroj na dodatočné zdanenie bohatších v krajinách s nižšími daňami. Táto logika je správna a v podstate s tým súhlasím," dodal managing partner spoločnosti KPMG Luboš Vančo.
Nebudeme výnimkou
Daň z dedičstva a darovania do roku 2004 upravoval samostatný zákon. Výška dane z dedičstva a darovania sa pohybovala v rozmedzí od 1 do 40 percent zo základu dane v závislosti od hodnoty dedeného a darovaného majetku a príbuzenského vzťahu dediča k prevodcovi. Najvyššiu daň platili osoby, ktoré neboli v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Daň z dedičstva je pritom v krajinách Európskej únie bežná. Nemá ju zavedených iba deväť členských štátov, medzi nimi Švédsko, Rakúsko, Estónsko či Rumunsko. "Je to jednoducho dané tým, že Európska únia dlhé roky podporovala rozmáhajúci sa socializmus," dodal Kaník. Erik Kapsdorfer