1. Namiesto zrušenia rovnej dane zaviedli milionársku
Smer už raz zrušenie rovnej dane presadzoval. Pre ľudí s nižším príjmom chcel nižšiu daň vo výške 15 percent, pre štandardné príjmy zachovanie 19-percentnej dane a pre lepšie zarábajúcich mala byť sadzba 25 až 30 percent. Nakoniec však vzhľadom na odmietavý postoj koaličných partnerov HZDS a SNS tento zámer zmiernil. Naďalej presadzoval vyššie zdanenie pre bohatších, no už nie cez vyššie sadzby, ale cez takzvanú milionársku daň. Teda cez postupné znižovanie odpočítateľnej daňovej položky pri príjmoch nad 1 577 eur. Sadzba dane síce zostala na úrovni 19 percent, lepšie zarábajúci však na daniach odviedli viac.
2. Smer druhý pilier zachoval, no oslabil
Smer za svojej vlády presadil viacero zásadných zmien, ktoré oslabili druhý dôchodkový pilier. Jedným z nich bolo jeho dvojnásobné otvorenie, počas ktorého časť sporiteľov prešla do priebežného systému, teda Sociálnej poisťovne. Druhý pilier stratil sporiteľov aj potom, ako Smer presadil jeho zdobrovoľnenie. A peniaze tých, ktorí zostali, dôchodkoví správcovia investovali podľa nových, konzervatívnejších pravidiel. Namiesto možnosti vyššieho výnosu napríklad z akciových fondov, dostali sporitelia garancie, že ich peniaze nestratia hodnotu.
3. Zákonník práce zvýšil nároky prepustených
Pracovná legislatíva sa zmenila zhruba do roka po nástupe vlády Smeru. Tá zaviedla súbeh odstupného a výpovednej lehoty, predĺžila výpovednú lehotu pri okamžitej výpovedi, zakázala opakované uzatváranie pracovných kontraktov na dobu určitú. Ako však upozornil vo svojej analýze inštitút INEKO, ochranu zamestnancov to nezvýšilo. Vychádzal napríklad z následného zvyšovania podielu živnostníkov na celkovej pracovnej sile.
4. Za Smeru boli vysoké deficity
Smer v prvých rokoch hospodáril s miernym deficitom aj napriek vysokému hospodárskemu rastu. V krízových rokoch 2008 a 2009 sa zase deficit priblížil k ôsmim percentám, čo boli najhoršie výsledky od roku 2002. Úsporné opatrenia v čase krízy hodnotila väčšina ekonómov ako nedostatočné.
5. Masívna výstavba diaľnic sa nepodarila
V oblasti cestnej výstavby vláda Smeru v programovom vyhlásení sľúbila dokončiť 100 kilometrov, čo aj splnila. Horšie to bolo so sľubom dokončiť diaľnicu D1 z Bratislavy do Košíc do roku 2010 z peňazí súkromných investorov (PPP projekt). Kvôli viacerým problémom, napríklad s financovaním, sa tento projekt do roku 2010 ani nezačal. Vláda však stihla rozbehnúť PPP projekt na rýchlostnej ceste R1, ktorý vlani dokončila garnitúra Ivety Radičovej.
6. Privatizácia sa zastavila, no Cargu narástli dlhy
Vláda Smeru uspela so svojím sľubom zastaviť predaj bratislavského Letiska M. R. Štefánika a Železničnej spoločnosti Cargo. Tá sa však aj pod vplyvom krízy v nasledujúcich rokoch prudko zadlžila. Štát okrem toho v nasledujúcich rokoch vynaložil desiatky miliónov eur na krytie prevádzkových potrieb.
7. Zavedenie eura bolo bez problémov
V roku 2009 Slovensko prešlo na európsku menu. Napriek obavám viacerých ekonómov sa vláde Smeru podarilo plniť vstupné kritériá, teda najmä strop pre výšku rozpočtového deficitu a inflácie. Podľa prieskumu inštitútu INEKO a Klubu ekonomických analytikov sa väčšina odborníkov obávala najmä toho, že vláda nezvládne držať na uzde tempo zadlžovania. To sa nepotvrdilo.