12.12.2012, 00:00

Radičovej projekt proti vode skončil

Vedecká komunita projekt za 42 miliónov tvrdo kritizuje. Obce sú spokojné.

Iveta Radičová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Iveta Radičová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Nesystémový, zbytočný, životu nebezpečný, neodborný, čistý biznis. Aj takýmito privlástkami označuje vedecká komunita a súčasné vedenie ministerstva životného prostredia projekt výstavby tzv. protipovodňových hrádzok, na ktorý predošla vláda minula 42 miliónov eur. „Projekt bol nesystémový, chýbali mu odborné argumenty, v projekte nebudeme pokračovať,“ zhodnotil program hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano. V tomto roku sa mala realizovať jeho tretia fáza, ktorá mala stáť ďalších desať miliónov z rozpočtu. Ušetrené peniaze dostane najväčší kritik projektu - Slovenský vodohospodársky podnik.

Vedci: Bol to zlý projekt
Vláda Ivety Radičovej začala projekt realizovať po ničivých povodniach v lete 2010. Zodpovednosť zaň spadla pod novovzniknutý post splnomocnenca vlády pre územnú samosprávu, ktorý automaticky zanikol v deň konania nových parlamentných volieb.

Jeho funkciu v tej dobe zastával Martin Kováč. Výstavbu malých drevených hrádz v lesoch presadil Martin Kravčík, ktorý bol výkonným manažérom projektu. Ten sa obvineniam z nesystémovosti bráni a tvrdí, že postavené hrádzky plnia svoj účel. „Tie opatrenia, ktoré boli zrealizované sú oveľa funkčnejšie ako vodohospodárske regulácie potokov za 94 miliónov eur.“

Proti jeho projektu sa však postavila početná vedecká komunita, ktorá tvrdí, že išlo o zbytočne vyhodené peniaze. „Bol to zlý projekt, ktorý navyše ohrozuje majetok a životy občanov,“ hovorí Štefan Rehák z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

Ku kritike sa pridáva taktiež Viliam Macura zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. „Tieto opatrenia vážne ohrozili protipovodňovú ochranu Slovenska.“ Kritizuje, že stavby boli stavané neodborne, bez akéhokoľvek dozoru a bez vyhodnotenia vodohospodárskym podnikom. Ten navyše podľa Stana v ostatných štyroch rokoch nedostal kvôli tomuto projektu ani cent zo štátneho rozpočtu na realizáciu protipovodňových opatrení. Napríklad reguláciu potokov. „Táto vedecká komunita je podľa mňa rarita na svete. Technická univerzita v Berlíne a Dražďanoch vymyslela podobný projekt,“ obhajuje odbornú stránku projektu Kravčík.

Obce: Projekt mal zmysel
Do dnešných dní sa podarilo hrádzky postaviť v takmer 500 obciach. Tie pesimizmus vedeckej komunity nezdieľajú. „V rámci projektu sme robili odrážky na cestách, ktoré odvádzajú vodu do polí. Stav ciest je po ich vybudovaní lepší. Tvrdia to aj samotní občania,“ hovorí starostka obce Tvarožná Dagmar Mathiová. Pochvaľuje si aj to, že vďaka projektu za 20-tisíc eur mohla dať na pol roka prácu desiatim nezamestnaným občanom. Hrádzky sa stavali aj v Terchovej. Zástupca starostu Marián Zajac tvrdí, že svoj zmysel majú. Naznačuje však možný problém. Keďže stoja na súkromných pozemkoch je otázne, kto sa bude v budúcnosti starať o ich údržbu a kto prípadné opravy zaplatí. Hrádzky môžu naraziť aj na ďalší problém. Od začiatku roka totiž Brusel vyšetruje, či ich výstavbou nebola obídená smernica o strategickom hodnotení životného prostredia. „K dnešnému dňu nebol prípad uzavretý, vyšetrovanie pokračuje,“ odpísali nám z tlačového odboru úradu vlády.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.