09.02.2012, 00:00

Rast penzií sa po voľbách môže zbrzdiť

Dôchodky budú po predčasných voľbách rásť pomalšie. Medzi politickými stranami totiž panuje zhoda, že spôsob valorizácie v prvom pilieri treba čo najskôr zmeniť. „Je to nevyhnutná zmena, lebo súčasný systém je príliš štedrý a prispieva k deficitu dôchodkového systému,“ zhodnotil riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Sociálna poisťovňa totiž na odvodoch získava zhruba o miliardu menej, ako vyplatí na dôchodkoch. A tento rozdiel, ktorý sa kryje zo štátneho rozpočtu, sa prehlbuje. Väčšina politických strán chce zvyšovať penzie po novom o pevnú sumu, rovnakú pre všetkých. „Oproti súčasnosti by sa viac mali zvyšovať nízke dôchodky,“ vysvetlil minister práce Jozef Mihál (SaS). Inú predstavu má SDKÚ-DS, ktorá chce penzie valorizovať o percento takzvanej dôchodcovskej inflácie. Súčasným vládnym stranám sa už takmer podarilo presadiť nový model, ktorý by štátu ušetril peniaze. Nakoniec to však nestihli kvôli pádu vlády.

Jedna suma zoberie bohatším
Na zvyšovanie dôchodkov o pevnú sumu by doplatili dôchodcovia s vyššou penziou. Rast dávky by sa im po novom počítal z priemernej penzie, nie z tej štedrejšej, ktorú dostávajú. „Riziko valorizácie o pevnú sumu je v tom, že dlhodobo znižuje rozdiely medzi dôchodkami a ide proti zásluhovosti. To znižuje motiváciu pre ľudí s vyšším príjmom platiť odvody,“ dodal Goliaš.

Naopak, SDKÚ spolu s SNS navrhujú penzie zvyšovať na základe takzvanej dôchodcovskej inflácie. Tá odráža nárast cien tých tovarov, ktoré kupujú najčastejšie práve domácnosti dôchodcov. To by privítal aj ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. „Tá totiž odráža reálne náklady domácností dôchodcov, ktorí majú iný spotrebný kôš než ostatné obyvateľstvo,“ vysvetlil Baláž.

Dnes sa dávky zvyšujú o priemer inflácie a priemerných miezd. To pri niektorých vysokých dôchodkoch môže znamenať aj desiatky eur prilepšenia.

Garancie sú za dverami
Radikálne zmeny môžu nastať aj v druhom dôchodkovom pilieri. Jednou z nich je vrátenie garancií, že sporiteľ vo svojom penzijnom fonde za určitý čas neprerobí. Presadzuje to najmä ľavicový Smer-SD. Nevylučujú to však ani KDH či Most-Híd, ktoré garancie spolu s ďalšími stranami tejto vládnej koalície zrušili. „Každú zásadnú zmenu budeme podmieňovať širšou politickou dohodou,“ reagoval podpredseda KDH Július Brocka. Jeho kolega z Mostu-Híd Ivan Švejna dopĺňa, že treba presne zadefinovať, o aké garancie by išlo. „Problém nie je v samotných garanciách, ale problém je zabezpečiť vyššie výnosy,“ dodal Švejna.

Odborníci však z takýchto plánov nadšení nie sú. Zavedenie garancií totiž v dlhodobom horizonte zabraňuje vyšším výnosom dôchodkových fondov, keďže správcovské spoločnosti v obave pred stratou investujú konzervatívne. Stratené peniaze by totiž museli sporiteľom doplatiť zo svojho. „Závisí to aj od toho, v akej podobe by sa garancie vrátili. Tá podoba, aká funguje dnes, znemožňuje dlhodobé investície, a v tom prípade aj vyššie výnosy,“ dodal Goliaš.

Podľa Baláža sú samotné garancie len psychologickým opatrením. Pri normálnom vývoji na svetových burzách sa podľa neho prepadom zabrániť dá bez väčších problémov. „Ak by prišlo k hromadným bankrotom v Európe a zbankrotovalo by napríklad Taliansko či Španielsko, to by boli také straty, že by ich žiadna DSS-ka doplatiť zo svojho nemohla.“ poznamenal Baláž.