25.10.2012, 17:33

Slovensko má nový Zákonník práce. Tu sú najväčšie zmeny

Aktualizované | Slovensko bude mať nový Zákonník práce. Rozhodli o tom poslanci Smeru-SD.

Poslanci NR SR 82 hlasmi vládneho Smeru-SD dali dnes zelenú zmenám v Zákonníku práce (ZP). Ich definitívnym schválením sa návrhy, ktoré podľa rezortu práce posilňujú práva zamestnancov a podľa opozície iba odborárov, dostanú od januára budúceho roka do praxe. Plénum pritom odmietlo pozmeňovacie návrhy z opozičných radov, ktoré chceli zrušiť rannú prácu vo sviatok, obmedziť gastrolístky či posunúť účinnosť novely o jeden rok.

"Táto úprava zabezpečuje z hľadiska pracovno-právnych vzťahov nastavenie takej rovnováhy, ktorá dáva do rovnováhy práva aj povinnosti zamestnávateľa aj zamestnanca," povedal na tlačovom brífingu Richter.

Minister práce Ján Richter. Snímka: TASR/Martin Baumann
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Nemá silné stránky
Nový zákonník podľa personálnej spoločnosti Trenkwalder nemá silné stránky. "Aj tripartitné rokovania boli zo strany zamestnávateľov predovšetkým o snahe vyjednať čo najmenšie zlo," zhodnotil pre TASR šéf firmy Luboš Sirota.

Zmeny sú podľa neho o to škodlivejšie, že prichádzajú v čase ekonomického útlmu a zvyšovania daní a odvodov. "To všetko sa prejaví na horšej kondícii firiem a vyvolá prepúšťanie," podotkol s tým, že k prepúšťanie dôjde už v tomto roku. Mnohé spoločnosti sa totiž budú snažiť vyhnúť zvýšeným nákladom spojeným so zavedením súbehu výpovednej lehoty a odstupného.

So Sirotom súhlasí aj šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. "Novela obsahuje sériu opatrení, ktoré zhoršujú pružnosť Zákonníka práce, čo má pravdepodobne už teraz negatívny vplyv na zamestnanosť."

Zmeny pre dohodárov
Podľa navrhovaných zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Rozšíriť sa tak má podľa predkladateľa, ministerstva práce, pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia.

Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom.

Nebudú však mať nárok na dovolenku, aj keď to pôvodne rezort plánoval zaviesť. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodnil minister Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako napríklad nárok na stravné, sa na nich tiež nebudú vzťahovať. Zákonník však umožňuje, aby sa na nich odbory a firmy dohodli v kolektívnej zmluve.

Odstupné pre zamestnancov
Navrhovaná novela pracovného kódexu prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," povedal štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť celkovo viac ako 20 rokov.

Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín ročne. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetlil rezort.

Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.

Koniec predlžovaniu zmlúv
Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," konštatovalo ministerstvo.

Novela má priniesť aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená na maximálne 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," uvádza nové znenie.

Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.