Ministerstvo financií už vie, ako po novom zdaní byty a domy. Podľa informácií HN si od budúceho roka priplatia majitelia bytov s výmerou nad približne 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas bude viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 metrov. Celkovo by mal na dani štát zinkasovať 40 miliónov eur.
Rezort financií sa k presnému nastaveniu vyjadrovať nechce. „Daň sa nedotkne ľudí, ktorí bývajú v štandardných bytoch, domoch v menších mestách, respektíve na perifériách veľkých miest,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc.
Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša ak sa už musia zvyšovať dane, tak práve majetkové. „Tie aj podľa OECD najmenej poškodzujú hospodársky rast.“
Na druhej strane však podľa poslanca SaS Jozefa Kollára bude dôležité, aby na daň nedoplatili ľudia, ktorí si napríklad začiatkom 90. rokov odkupovali byty za niekoľko desiatok tisíc korún.
Najvýraznejšie by sa však daň mala podľa zistení HN dotknúť najmä vlastníkov viacerých nehnuteľností, ktorí by si na daniach priplatili najviac. Ak človek vlastní len jeden byt, ktorý už bude spadať pod novú daň, mala by byť jej výška progresívna, teda pri zlepšujúcej sa lokalite a s väčšou výmerou by mala stúpať aj zaplatená daň.
Do akej miery zaváži nová daň pri rozhodovaní sa ľudí o kúpe bytu, bude podľa riaditeľky realitnej kancelárie Bond reality Daniely Danihel Rážovej závisieť od presného nastavenia. „Ak to bude rádovo v desiatkach eur navyše, dosah by nemal byť výrazný. Ak však pôjde o stovky eur, tam už je to na zamyslenie.“
Nadpriemerné výdavky
Ak by však mala byť určujúcim kritériom rozloha nehnuteľnosti, nie lokalita, nebolo by možné byty s rozlohou okolo 65 metrov štvorcových podľa šéfa Národnej asociácie realitných kancelárií Ľubomíra Kardoša považovať za nadpriemerné. „O nadštandarde sa dá vo všeobecnosti hovoriť o 90 metroch štvorcových.“
Okrem toho sa podľa analytika Nadácie F.A. Hayeka Tomáša Púchleho treba pozrieť nielen na dane z nehnuteľností, ale aj na to, koľko ľuďom bývanie celkovo zhltne z príjmu. „V správe OECD sa síce uvádza, že Slovensko sa podielom majetkových daní na HDP radí na druhé najnižšie miesto zo všetkých členských krajín OECD, no zároveň konštatuje, že slovenské nehnuteľnosti sú relatívne menšie a zároveň aj drahšie,“ konštatuje Púchly s tým, že Slováci na bývanie vynaložia 26 percent zo svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD je 22 percent.
Peniaze pre štát, nie obce
Podľa analytika NextFinance Maritna Prokopa si treba taktiež uvedomiť aj fakt, že majetok si ľudia kúpili z peňazí, ktoré už raz zdanili. „Maximálne by tento príjem mal ísť čisto do obecnej kasy na financovanie služieb, ktoré poskytuje daná obec.“
Na rozdiel od štandardných daní z nehnuteľností, ktoré musia platiť všetci, bude nová, centrálna daň putovať do štátneho rozpočtu. Diskutuje sa o možnosti, že by ju pre štát vyberali síce priamo obce, v praxi by z nej však nemali žiadny príjem.
To sa nepozdáva podpredsedovi Mosta-Híd Ivanovi Švejnovi, podľa ktorého by samosprávy lepšie vedeli zadefinovať podmienky výberu, preto by podobné dane mali končiť v ich kasách. Podrobnosti o nastavení by mal rezort financií podľa nedávnych vyjadrení ministra Petra Kažimíra (Smer-SD) predstaviť na jeseň.