Staronový prezident Ameriky Barack Obama má v rukách ekonomický rast celého sveta. Hospodárstvo na každom kontinente bude závisieť od toho, či bude mať dosť politickej sily na jeho živenie. Obama si na svoju stranu musí získať republikánov, ktorí majú dominantné postavenie v Kongrese. Presvedčiť ich, že je lepšie stimulovať ekonomiku aj za cenu ďalšieho zadlžovania. Podľa analytikov je toto ten pravdepodobnejší scenár, no určite nie stopercentne istý.
Hrozba recesie
Na prelome rokov by pri súčasnej americkej legislatíve prišiel takzvaný fiškálny útes. Ten v preklade znamená hrozbu recesie v dôsledku vyprchania ekonomických stimulov z minulosti. Skončia sa napríklad daňové a odvodové úľavy, ktoré doteraz pomáhali domácej spotrebe. Okrem toho Američania narazia na dlhový strop – zákon, ktorý má automaticky znížiť vládne výdavky, napríklad na sociálne dávky. Výsledkom by tak boli vyššie dane aj odvody a nižšie štátne výdavky. A následne i pokles ekonomiky. Obama aj republikáni chcú tento scenár odvrátiť, no každý si to predstavuje inak. Kľúčové teda bude, či sa dohodnú na kompromise. Analytici očakávajú, že sa tak stane. No pripúšťajú tiež možnosť, že k tomu nedôjde a ekonomické stimuly vyprchajú.
Exportný kanál
V takom prípade príde hospodársky pokles. S ním počíta aj Svetová banka, ktorá odhadla, že budúcoročný výkon americkej ekonomiky v prípade nepredĺženia stimulov klesne o dve percentá. A potom príde globálny domino efekt, podobný tomu z prvej vlny krízy v rokoch 2008 a 2009. Len v menších rozmeroch.
Svetová banka počíta s miernou recesiou na globálnej úrovni aj v eurozóne. „Rast neistoty a pokles dôvery v externom prostredí by pribrzdil slovenské exporty a následne by sa prelial do slovenského domáceho dopytu. Očakávaný rast našej ekonomiky vo výške okolo dvoch percent v budúcom roku by sa tak nedostavil, a mohli by sme bojovať na hrane recesie,“ vysvetľuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Prvými na rane by boli štáty západnej Európy, ako napríklad Nemecko, myslí si Baláž. Tie exportujú do zámoria najväčšiu časť svojej produkcie. „Keďže tieto krajiny sú zasa primárnym cieľom pre našich exportérov, pocítili by sme dôsledky tejto recesie aj my – zrejme však s niekoľkomesačným časovým odstupom,“ hovorí Baláž.
Očakáva sa kompromis
Takže čo nás čaká? Zjednodušene sa dá povedať, že čím viac budú Američania šetriť, zvyšovať dane a uskromňovať sa, tým horšie pre nás. Analytici očakávajú za oceánom kompromis. „Z politických príčin si žiadna zo strán nebude ochotná zobrať na svoje tričko hrozbu návratu recesie v USA,“ vysvetľuje Pánis. Fiškálny útes tak zrejme nastane, no v menších rozmeroch. Slovenská sporiteľňa očakáva, že úsporné opatrenia v Amerike dosiahnu 1,5 percenta HDP namiesto pôvodne naplánovaných piatich percent. „V zásade najpravdepodobnejšie očakávané kompromisné varianty by mali umožniť pokračovať americkej ekonomike v raste približne dvojpercentným tempom v budúcom roku, pričom dariť by sa malo v takomto prípade aj akciovým trhom,“ hovorí analytik Baláž.
V prospech slabších
K rastu pomáha aj politika americkej centrálnej banky Fed takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním. V rámci neho skupuje napríklad hypotekárne záložné listy, čím zvyšuje objem likvidity na trhoch a znižuje úrokové sadzby. Kritici ochranárskej politiky varujú pred jej bočnými efektmi. Prvým je, že sa takto udržiavajú pri živote aj firmy a sektory, ktoré nie sú perspektívne. „Umelo tak prichádza k preskupovaniu zdrojov, ktoré potom chýbajú v odvetviach, kde by boli produktívnejšie, čo má za následok slabý hospodársky rast a vyššiu nezamestnanosť,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský. Druhým rizikom je vysoká inflácia, ktorú Vlachynský vidí napríklad v cenách ropy.
Celkovo sa však zatiaľ raketový rast spotrebiteľských cien v zámorí nekoná. Analytik Trim Broker Ronald Ižip si to vysvetľuje tým, že inflačný tlak politiky Fedu kompenzujú krízové pomery v reálnej ekonomike. Pre bankroty a ekonomické problémy domácností klesá hodnota majetku, čo ceny stláča smerom nadol.