18.04.2012, 00:00

Anketa: Mal by byť dôchodkový vek naviazaný na priemernú dĺžku dožitia?

Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied
Áno, lebo to zohľadňuje demografický vývoj. Považujem to za racionálny postoj. Je veľmi pravdepodobné, že sa tento vek bude predlžovať, a preto sa musí predlžovať aj aktívne obdobie života človeka.
 
Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti
Automatická indexácia je dobrý nápad. Preto sa nestane, že niektorá vláda bude toto rozhodnutie meniť. Je to z pohľadu mnohých dôchodcov nepopulárne rozhodnutie. Takže to automatické indexovanie môže byť dobré za predpokladu, že to bude urobené kvalitne a technicky dobre. Zohľadniť by sa malo aj to, že mladí ľudia čoraz dlhšie študujú a tým kratšie platia odvody na dôchodok, čo je viac-menej to isté, ako keby sa dožívali dlhšieho veku.

Martin Prokop, analytik Next Finance
Slovensko zatiaľ nemá také problémy s demografickou krivkou. Podiel populácie nad 65 rokov dosahuje len 18,3 percenta. V Nemecku, Česku či Poľsku je podiel ľudí starších ako 65 let vyšší než 20 percent. Z toho tiež plynú relatívne nízke výdavky na starobné dôchodky. V porovnaní k HDP Slovensko neplatí ani 6 percent, zatiaľ čo ostatné spomínané krajiny vydávajú viac než 10 percent HDP. Rýchle zvyšovanie odchodu do dôchodku tak zatiaľ nie je akútne. To okrem iného súvisí aj s nižším stredným vekom dožitia.

Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO
Je to dôležité opatrenie z pohľadu udržateľnosti dôchodkového systému, avšak nebude stačiť. Úspory treba dosiahnuť aj zmenou valorizácie dôchodkov a spomalením rastu novopriznávaných dôchodkov.  
 
Boris Vaňo, vedúci Výskumného demografického centra
Nadviazanie hranice pre odchod veku do dôchodku na strednú dĺžku života v dôchodkovom veku je jedno z možných riešení, osobne ho považujem za korektné. Dôležité je optimálne nastaviť dobu, ktorú by mala ešte v priemere prežiť osoba po dosiahnutí dôchodkového veku.