06.02.2013, 00:00

Nemci našli recept na prácu mladých

Nezamestnanosť mladých je v Európskej únii čoraz väčší postrach. No aj keď je bez práce už takmer každý štvrtý, niektoré krajiny sú na tom stále dobre. V Nemecku aj Rakúsku bolo koncom decembra bez práce zhruba 8 percent ľudí. Jedným z dôvodov síce je, že tieto krajiny majú dosť práce pre všetkých, a teda aj pre mladých. No je to tiež preto, že sa o nich aj vedia postarať. Školy sa viac prispôsobujú potrebám firiem. A tie sa zase vo väčšej miere podieľajú na vzdelávaní.

V tomto by sa od nich mohlo učiť i Slovensko, ktorému s 36-percentnou nezamestnanosťou mladých v rebríčku patrí piate najhoršie miesto. Predbehli ho len krajiny južnej Európy zasiahnuté dlhovou krízou.

Prax a štúdium v jednom
„Tajnou“ zbraň Nemcov aj Rakúšanov je takzvaný duálny vzdelávací systém postavený na silnom prepojení odborného štúdia s platenou praxou v podnikoch. Ide o obdobu našich stredných odborných škôl, no s väčším dôrazom na prax. Napríklad študenti v Nemecku strávia na platenej praxi približne tri dni v týždni. Navyše postavenie odborných škôl je tam lepšie. Tento typ škôl si volí 60 percent mladých Nemcov a až 80 percent Rakúšanov.

Výhody vidí aj prezident Slovensko-rakúskej obchodnej komory Josef Altenburger. Zo škôl podľa neho vychádzajú vzdelaní odborníci, ktorí sú pre firmy zaujímaví a nemajú tak problém nájsť si pracovné miesto.

U nás takéto výrazné prepojenie podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti chýba. „Zvládajú to iba veľké podniky. Malé a stredné firmy na to nemajú kapacity,“ uviedol. Pozitívnymi príkladmi je napríklad spolupráca automobiliek so školami, či privátne školy, ktorých zriaďovateľom sú Železiarne Podbrezová.

Nedá sa to však porovnať s Nemeckom, kde študentom poskytujú možnosť praxovať takmer všetky firmy s viac ako 500 zamestnancami a zapojené sú aj malé a stredné podniky. Spoločnosti navyše môžu výraznejšie zasahovať do tvorby a finálnej podoby praxe.

Absolventská prax
Platené pracovné pobyty vo firmách sú aj na Slovensku. Príspevok na absolventskú prax vo výške necelých 200 eur je dokonca populárny. Vlani ho podľa Ústredia práce poberalo takmer 16,5 tisíca mladých a štát naň minul necelých 17 miliónov eur. Podľa Páleníka sa však tento príspevok míňa účinku, keďže pracovné výkony a výstupy praktikantov nikto nekontroluje. Okrem toho majú podľa neho firmy s prijatím človeka na trvalý pracovný pomer po ukončení absolventskej praxe prílišnú administratívu.

Práve jednoduchosť je podľa Altenburgera na riešenie tohto problému nevyhnutná. Druhým kľúčovým predpokladom je finančná podpora. „Duálny systém funguje len vtedy, ak sú firmy ochotné zamestnať študentov a náležite aj zaplatiť. Štát preto v rámci podpory firmám finančne prispieva,“ vysvetlil šéf komory. Ak si mladí Rakúšania nenájdu po škole prácu, môžu navyše využiť štátom financovaný systém ďalšieho vzdelávania, prípadne rekvalifikačné kurzy.

Štát by mal urobiť viac
Slabé prepojenie medzi školou a trhom práce je na Slovensku dlhodobý problém. Štát totiž financuje akékoľvek odbory bez ohľadu na ich uplatnenie na trhu práce. „Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory, pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania,“ konštatuje Páleník. Analytik INEKO Peter Goliaš si preto myslí, že by sa štát mal zamerať na rušenie neefektívnych a zaostávajúcich škôl.

Radikálne treba podľa prezidenta komory Altenburgera zlepšiť aj odborné vzdelávanie na Slovensku a dodatočné vzdelávanie by nemalo ostať len na pleciach firiem, ale aktívne by sa mal zapojiť aj štát.

Vláda chce s vysokou nezamestnanosťou medzi mladými bojovať. Vyčlenila na to 70 miliónov eur z eurofondov, ktorými bude dotovať miesta vo firmách pre mladých. Spoločnostiam totiž bude rok prispievať na časť mzdy, a tie zase musia sľúbiť, že takéto miesto udržia minimálne 18 mesiacov. Meniť sa majú aj príspevky na zvýšenie zamestnanosti.