Slovenské firmy budú od budúceho roka platiť iba o pol percenta nižšie dane, ako je priemer v Európskej únii, a zároveň budeme drahší ako všetky okolité štáty z klubu Vyšehradskej štvorky. Vyššie dane majú v sebe navyše potenciál rozhádať stredné a malé spoločnosti, ktoré majú menšiu šancu upratať svoj zisk do daňových rajov, a veľké korporácie, ktoré si vedia s vládou dohodnúť osobitné podmienky.
Desať rokov späť
Slovensko sa vo výške korporátnych daní vráti približne o desať rokov späť, keď sa pohybovali na úrovni 25 percent. Od nového roka budú domáce firmy platiť približne rovnaké dane ako vo Veľkej Británii, Fínsku alebo v Dánsku. „Porovnávanie s vyspelou západnou Európou zrejme nie je namieste, pretože našou konkurenciou v snahe získať zahraničný kapitál sú krajiny strednej a východnej Európy,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Aj v tomto ohľade sme sa dostali na chvost pomyselného rebríčka. Keď si vezmeme krajiny V4, tak budeme mať najvyššie korporátne dane. „Pokiaľ bude zahraničný investor plánovať investície v našej lokalite, kde sú ceny práce aj pracovná produkcia približne porovnateľné, vyberie si krajinu, kde bude menej odvádzať zo svojich príjmov,“ upozorňuje Igor Kiss, šéf Inštitútu hospodárskej politiky. Slovensko tak bude musieť lákať investorov inými spôsobmi. „Najväčší investori majú tradične osobitné podmienky a čím budú dane vyššie, tým bude musieť robiť vláda väčšie ústupky,“ upozorňuje riaditeľ spoločnosti Fincentrum Slovensko Milan Repka.
Rozdielne prístupy
Druhým rizikom je fakt, že veľkí podnikatelia sa rozhodnú optimalizovať svoje základy daní, aby sa vyhli zvýšenej sadzbe, a nové dane dopadnú iba na plecia stredných a malých firiem. „Zvýšenie daní naozaj nemusí ovplyvniť schopnosť pritiahnuť väčšie korporácie, no problémom môžu byť ich podstatne menší dodávatelia, ktorí ich nasledujú a ktorí nemajú toľko možností daňovej optimalizácie, a osobitnú pozornosť treba venovať slovenským firmám,“ dodáva Radoslav Kasík zo spoločnosti Across Wealth Management. „Problémom nemusí byť ani tak zvýšenie dane o štyri percentá, ale skôr rozdielny prístup k domácim podnikateľom a zahraničným investorom, ktorý bude motivovať na väčšiu optimalizáciu,“ dodáva Repka. Ti budú ťažko niesť predovšetkým stredné slovenské firmy, ktoré zrejme začnú vážnejšie uvažovať o daňovej optimalizácii.
Ostatní nás budú nasledovať
Slovensko však zrejme nebude posledná krajina, v ktorej budú rásť dane, pretože vlády potrebujú konsolidovať verejné financie. Otázne tak dnes je najmä to, ako sa európske vlády tento cieľ rozhodnú naplniť. „Maďarsko má na silné predpoklady, aby tiež zdvihlo firemné dane, Česká republika aktuálne smeruje skôr našou cestou z rokov 1998 až 2006, teda k zdaňovaniu spotreby, a Poliaci sú tak na rozhraní,“ hovorí Kasík.
O tom, aký vplyv bude mať rast korporátnych daní na príchod alebo odchod zahraničných investorov, teda nemusí rozhodnúť nutne iba naša sadzba korporátnej dane, ale aj naši susedia a opatrenia, ktoré slovenskí politici urobia pre podporu podnikania. „Ak by vláda kompenzovala zvýšenie dane z príjmu firiem stabilným podnikateľským prostredím, ako aj vyššou vymožiteľnosťou práva, jej zvýšenie o štyri percentá by nemuselo zhoršiť postavenie Slovenska. Otázka je, či sa to podarí,“ hovorí Repka.