Najslabšie plateným zamestnancom budú musieť firmy od budúceho roka k výplate prihodiť. Hoci zamestnávatelia požadovali, aby vláda minimálnu mzdu zmrazila na tohtoročnej úrovni 327 eur, rezort práce je proti. „Odbory a zamestnávatelia už mali dve stretnutia k tejto téme. Nedohodli sa, tak musí nastúpiť rezort. Máme záujem zvýšiť minimálnu mzdu,“ povedala Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce. Či však pôjde najvyšší plat hore o štyri percentá, ako navrhujú odborári, zatiaľ nie je jasné.
Hľadá sa kompromis
Ako totiž v rozhovore pre HN pripustil minister práce Ján Richter, ministerstvo sa pokúsi nájsť kompromis medzi firmami aj zástupcami zamestnancov. V praxi by sa tak nová hranica minimálnej mzdy mohla pohybovať okolo 330 eur.
Podľa zamestnávateľov však dvíhanie minimálnej hranice v časoch hroziacej krízy môže stáť slabozarábajúcich ľudí ich pracovné miesta. „Môže to nastať najmä v prípade podnikov, kde je malá skupina nízkokvalifikovaných zamestnancov. Keď si to firma zráta, napríklad zo šiestich môžu jeden, dvaja prísť o prácu,“ konštatoval šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka.
Zvýšenie minimálnej mzdy by tak mohlo postihnúť najmä sektory ako napríklad poľnohospodárstvo, služby, ale aj textilný či obuvnícky priemysel. Podľa výkonného riaditeľa Jas Export Snina Daniela Sninčáka si však k zvýšeniu minimálnej mzdy treba prirátať aj vyšší tlak na iné mzdy. „Je pritom pravdou, že priestor na zvyšovanie platov už veľký nie je. Okrem toho všade okolo vládne neistota, ako to bude so zákazkami.“
Zatiaľ sú firmy vo svojich očakávaniach pre vývoj počas zvyšok roka opatrné, výrazný nárast ziskov neočakávajú. Napríklad obuvnícka firma Gabor na tento rok podľa konateľa spoločnosti Juraja Vodičku očakáva rovnaký výsledok ako vlani.
Problém aj pre dohody
Hľadať priamu spojitosť medzi minimálnou mzdou a mierou nezamestnanosti nie je podľa šéfa Konfederácie odborových zväzov Miroslava Gazdíka správne. „Keď sme sledovali vplyv minimálnej mzdy na nezamestnanosť za posledných 10 rokov, nenašli sme priamu súvislosť.“
Odborníci však oponujú. Štát totiž podľa nich môže na snahe prilepšiť najslabším tratiť. „Zvyšovanie minimálnej mzdy znamená zvyšovanie nákladov zamestnávania a riziko prepúšťania, čo v konečnom dôsledku môže znížiť príjmy verejnej správy z daní a odvodov,“ vysvetlil analytik INESS Radovan Ďurana.
Okrem toho by podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho mala byť minimálna mzda zrušená úplne, keďže zabraňuje vstupu nízkokvalifikovaných pracovníkov na trh práce. „Tí sú potom zväčša odkázaní na štátnu podporu, prípadne prácu načierno.“
Motiváciu nepracovať legálne zvyšuje nielen minimálna mzda, ale podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša k tomu prispieva aj zavedenie odvodu z dohôd, keď sa najmä ľuďom s najnižšími príjmami ich čistý príjem zníži. „Ak chce štát zvýšiť príjmy chudobným pracujúcim, nech im zníži odvody napríklad zavedením odpočítateľnej odvodovej položky.“