Lepšie podmienky na trhu práce, vlastnícke práva, ale tiež lepšia kontrola nad výdavkami štátu. Tieto faktory robia z Česka slobodnejšiu krajinu pre firmy aj ľudí, než je Slovensko. Vyplýva to z najnovších výsledkov indexu ekonomickej slobody, ktorý zostavila The Heritage Foundation v spolupráci s redakciou denníka The Wall Street Journal. Kým Česi skončili spomedzi všetkých 177 štátov na 29 mieste, Slovensko za nimi zaostávalo o 13 priečok. „Je to výsledok tradície. Česko bolo desaťročia pred nami, či už v industrializácii, a tým aj rozvojom priemyslu, ale aj kultúry,“ vysvetľuje analytik SAV Vladimír Baláž.
Polepšili sme si. Na rok
Za vlády Ivety Radičovej sa nám však aspoň čiastočne podarilo rozdiely strieť. V rebríčku sme poskočili o deväť miest, Česko len o jedno. Pomohli nám najmä zmeny v Zákonníku práce, prijaté exministrom práce Jozefom Mihálom (SaS), ako aj snaha Radičovej kabinetu dostať verejné financie čiastočne pod kontrolu. „Ak by roku 2011 nedošlo k zastaveniu rozšafnosti vlády vo výdavkoch a k zníženiu deficitu verejných financií, Slovensko by s veľkou pravdepodobnosťou malo podstatne horší rating, požičiavalo by si drahšie a dnes by sme boli svedkami podstatne prudšieho zvyšovania daní,“ konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš.
Už v najbližších mesiacoch sa však v slobode môžeme vrátiť o dva roky dozadu – varujú analytici. Dôvodom je podobne ako pri našom lepšom výsledku, teda nastavenie konsolidácie a Zákonník práce. „Najväčší vplyv bude mať vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, novela Zákonníka práce a stále sa zhoršujúce vnímanie korupcie,“ vysvetlil analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.
(Ne)priame dane pre biznis
Čechov však môže podobný scenár obísť. Rovnako síce zvýšili dane pre vysokopríjmové skupiny ľudí, dokonca zrušili maximálny vymeriavací základ pre platenie zdravotných odvodov či oklieštili paušálne výdavky, zachovali si však 19-percentnú daň z príjmu. Namiesto nej zvyšovali sadzbu DPH z 20 na 21 percent.
Podľa šéfa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu zvyšovanie dane z pridanej hodnoty biznis zasiahne, ale miernejšie. „DPH zvýši ceny tovarov, môže prísť čiastočne k nákupnej turistike. Nemôžeme sa tváriť, že zvýšenie DPH nemá vplyv, ale menší ako zvýšenie priamych daní.“
Na druhej strane treba brať podľa Baláža do úvahy aj druhý faktor, a to celkový podiel daňových príjmov na ekonomickom raste v oboch krajinách. Podľa posledných údajov OECD to bolo v roku 2011 v Česku 35,3 percenta, u nás 28,8 percenta. „Ak sa teda odosobníme, tak z hľadiska výberu daní patríme k najslobodnejším krajinám.“