Muž s priemerným príjmom s nezamestnanou manželkou a dvojročným dieťaťom by v čistom dostával zhruba o 60 eur menej. Rodičia so stredoškolákom by zas štátu poslali o dvadsať eur viac. Firma, ktorej štát odklepol úľavy, by začala platiť riadne dane.
Aj takto by vyzerala realita na Slovensku, ak by sa vláda rozhodla zrušiť všetky odpočítateľné položky, bonusy a daňové úľavy. Na druhej strane by takto štát mohol vyzbierať miliardu eur, čo je necelá polovica konsolidačného balíčka. Jeho presnú štruktúru včera zverejnil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.
Rušiť len cielene
Rušenie výnimiek je však politicky veľmi citlivé. Napríklad obmedzenie daňového bonusu na dieťa len do 19 rokov, ktoré navrhoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), narazilo na odpor a financmajster návrh stiahol.
Plošné obmedzenie všetkých úľav či odpočítateľných položiek podľa ekonómov nie je najsprávnejšia cesta. Na druhej strane by však mali mať na výhody nárok len rodiny, ktoré ich podľa analytika INESS Radovana Ďuranu reálne potrebujú. Okrem toho by škrtanie výnimiek malo podľa neho obsahovať aj zníženie daní.
Ak by totiž štát len škrtol výnimky, ľudia by mu zas len odvádzali viac. „Vzhľadom na aktuálne zvyšovanie sadzieb daní si nemyslím, že existuje priestor na rušenie týchto výnimiek, pretože by prispeli k ďalšiemu zvýšeniu celkového daňovo-odvodového zaťaženia,“ konštatoval analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.
Riadne škrty by však mali byť podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža pri úľavách pre firmy. „Mali by ich dostávať len tie firmy, ktoré vytvárajú vysokokvalifikované pracovné miesta, ktoré sú budúcnosťou Slovenska.“
Najväčšia konsolidácia
Hoci by takéto cielené škrty nezaplátali celú konsolidáciu, mohli by nahradiť napríklad vyššie dane pre ľudí s nadpriemerným príjmom. Ak by sa k tomu pridali aj škrty v dávkach pre rodiny, štát by dokázal podľa Ďuranu ušetriť až 300 miliónov eur, čo je približne rovnaká suma, akú chce vláda vyzbierať na vyššej dani pre firmy.
Vyššie priame dane však tvoria len jednu časť z 2,2 miliardového konsolidačného balíka. Podľa Inštitútu finančnej politiky ho budú tvoriť na jednej strane príjmy za 1,8 miliardy, na výdavkoch sa má ušetriť miliarda. Časť z týchto príjmov však zhltnú rezervy na horší ekonomický vývoj a výstup ľudí z druhého piliera.
Je však možné, že vláda sa v budúcnosti vydá napríklad aj cestou adresnejších dávok. Práve v oblasti presnejšie zacielenej sociálnej politiky a efektívnejšieho zdravotníctva môže štát nájsť v budúcnosti podľa šéfa IFP Martina Filka ďalšie úspory.
Zatiaľ sú však úspory najmä plošné, a to na krátení miezd a prevádzkových výdavkoch za 222 miliónov, ale najmä na samosprávach. V budúcom roku by mali oproti scenáru, ak by vláda nerobila žiadne opatrenia, ušetriť 427 miliónov eur.
Podľa Ďuranu je toto číslo pomerne prekvapujúce.
„Je to viac ako desatina výdavkov samospráv. Ak to dokážu ušetriť, znamená to, že predtým výrazne plytvali. Chcel by som tomu veriť.“ Pre zadlženosť samospráv však môžu byť ich úspory spolu s výberom daní od firiem jedna z najväčších nášľapných mín rozpočtu.