Dnes má Slovensko poslať do Bruselu prvé nástrely opatrení, ktorými chce vláda bojovať proti vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. Keďže v tomto ukazovateli patríme medzi osem najhorších krajín v Európskej únii, venuje nám Európska komisia špeciálnu pozornosť. Aj vďaka tomu môžeme presunúť až 2,3 miliardy eur z rôznych eurofondových operačných programov na tento účel. Problém je, že takto narýchlo pripravené opatrenie bude skôr chaotické a prvoplánové. Skutočné riešenie si vyžaduje systémovú zmenu, na ktorú nie je ani tak treba miliardy z Bruselu, ale reformy z ministerstva školstva.
Dotácie alebo odvody? Nič dlhodobé
Ak sa naozaj podarí presmerovať 2,3 miliardy eur na tento účel, hovorí sa hlavne o dvoch možnostiach ako by sa mohli použiť. Buď by sa malo priamo dotovať pracovné miesto obsadené mladým človekom alebo by štát na túto skupinu ľudí udelil odvodové prázdniny. Oba varianty majú svoje výhody aj nevýhody.
„Pozitívnu diskrimináciu absolventov je potrebné realizovať štandardnou pracovnou zmluvou. Navrhujeme dotáciu pre zamestnávateľa, ak prijmú do práce absolventa na štandardnú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,“ hovorí riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Podľa jeho návrhu by bolo vhodné takto podporovať mladých ľudí približne pol roka, kým nezískajú isté pracovné skúsenosti.
„Odvodové prázdniny sú určite lepšou formou podpory zamestnávania mladých,“ myslí si, naopak, riaditeľ inštitútu INESS Richard Ďurana. Podporovať by sa podľa návrhu INESS však nemali iba mladí ľudia, ale všetci, ktorí pracujú na zle platených pozíciách.
Problémom je, že ani jedno z týchto opatrení nie je veľmi systémové. „Ide o opatrenia, ktoré môžu zabrať pomerne rýchlo a pre ekonomiku to nebude mať dlhodobý prospech,“ hovorí analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. Len čo sa totiž minú peniaze, ktorými štát bude tieto miesta dotovať, tak zanikne aj celý systém. Časť mladých ľudí síce medzičasom získa skúsenosti, ale o ročník nižšie sa celý problém začne nabaľovať nanovo.
Mladí proti starým
Druhým problémom je, že ak sa štát sústredí na zamestnávanie mladých, tak tým automaticky znevýhodní zvyšok populácie. Špeciálne citlivé by to mohlo byť pre ľudí tesne pred dôchodkom, ktorí sú tiež ohrozenou skupinou. Problém by vznikol hlavne v zle platených profesiách, kde by takto dotovaní mladí ľudia úplne vytlačili všetkých starších ľudí, ktorí by tak boli drahí. Namiesto problému s nezamestnanosťou mladých by tak Slovensko riešilo problém s nezamestnanosťou starších ľudí.
Treba vybrať sektor
Rovnako otázne je aj to, či by mal štát podporovať mladých ľudí iba vo vytypovaných sektoroch alebo všade. Vzhľadom na fakt, že trh sa bude deformovať tak či tak, asi by bolo lepšie, ak by si štát určil, ktoré sektory majú budúcnosť a snažil sa mladých ľudí nasmerovať sem. Nevýhodou je, že ide o sektory s vyššími mzdami, čo odporuje systému, kedy sa dotujú najslabšie platené miesta.