Vzťahy prvej vlády Roberta Fica so zamestnávateľmi boli často napäté. V tomto volebnom období však vláda bude musieť postupovať inak. Pri nutnej konsolidácii a vysokej nezamestnanosti totiž bude podporu podnikateľov potrebovať. Do akej miery prinesie spolupráca aj reálne výsledky, ukáže sa až podľa nastavenia konsolidačného balíčka. Napríklad zrušenie rovnej dane by totiž mohlo situáciu ešte viac zhoršiť.
Často zaznieva, že rétorika Roberta Fica sa oproti časom jeho prvej vlády zmenila. Vidíte naozaj takýto posun?
Určite tam pozitívny posun je. Je evidentné, že vláda sa snaží byť konsenzuálna, ako keby hľadala alternatívy, akceptovateľné pre široké spektrum zúčastnených strán vrátane zamestnávateľov.
Prečo k takejto zmene došlo?
Zrejme si uvedomuje, že bez spolupráce so zamestnávateľmi nie je možné riešiť viaceré zásadné ekonomické problémy, predovšetkým hospodársky rast a nezamestnanosť. Zamestnávatelia totiž reálne vytvárajú pracovné miesta a ich počet závisí od nastavenia podnikateľského prostredia.
Prvej Ficovej vláde bolo vyčítané úzke prepojenie s odbormi. Myslíte si, že by prístup voči zamestnávateľom mohol byť naozaj ústretovejší?
Nehovoril by som priamo o ústretovosti. Súčasná ekonomická situácia, najmä miera nezamestnanosti, vedie k tomu, že vláda musí mať zodpovednejší prístup k podnikateľom. Vítam signály, ktoré naznačujú, že prístup a komunikácia vlády s odborármi a so zamestnávateľmi budú vyváženejšie.
Dá sa však naozaj nájsť spoločná reč medzi vami a odborármi v takých otázkach, ako je napríklad Zákonník práce?
Základnou otázkou je, či máme spoločné ciele. Ak má byť spoločným cieľom všetkých napríklad znížiť na Slovensku nezamestnanosť, tak aj cesty k tomuto cieľu sú pomerne jasné. Otázkou zostáva, či sa nám podarí dohodnúť sa na základných princípoch.
A podarí sa?
Na to odpovedať neviem, najskôr musia prebehnúť rokovania. Ale rozhodne sa ťažko spochybňuje tvrdenie, že znižovane flexibility trhu práce bráni znižovaniu nezamestnanosti. Práve opak je pravdou, znižovanie flexibility trhu práce bude nezamestnanosť udržiavať na súčasnej vysokej úrovni alebo sa ešte zvýši. Preto treba byť pri zmenách Zákonníka práce a inej pracovnoprávnej legislatívy veľmi opatrný. Už dnes sú náklady na vytvorenie pracovného miesta na Slovensku príliš vysoké.
Zamestnávateľov má vo vláde zastupovať ako minister hospodárstva Tomáš Malatinský z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Ste predsa len konkurenčné organizácie, nemôže to naštrbiť vaše vzťahy?
Vnímam to veľmi pozitívne, lebo Tomáš Malatinský je človek s výraznými praktickými skúsenosťami. Problematiku podnikateľskej prostredia a zamestnávania pozná veľmi dobre. Preto to zo strany Roberta Fica vnímam ako pragmatický krok.
Na druhej strane Smer-SD už avizoval, na ktorých opatreniach bude trvať, a nie všetky boli podnikateľmi prijaté kladne. Ktoré by ste rozhodne odporúčali vynechať?
Som presvedčený, že rozbitie rovnej dane prinesie viac škody ako osohu. Išlo by totiž o veľmi negatívny signál najmä pre zahraničných investorov, ktorí by na Slovensku zvažovali investovať. Negatívne to ovplyvní predovšetkým investície s vysokou pridanou hodnotou, ktoré Slovensko nevyhnutne potrebuje a ktoré zamestnávajú vysokokvalifikovaných zamestnancov. Preto toto opatrenie nemusí vôbec priniesť očakávané zdroje do štátneho rozpočtu. Naopak, jeho dosah môže byť nakoniec negatívny. Nehovoriac o negatívnom vplyve na znižovanie nezamestnanosti.
Aké opatrenia by teda mala vláda prijímať?
Jednou z kľúčových tém je stabilizácia verejných financií a znižovanie deficitu. Je však potrebné ísť inou cestou ako zvyšovaním daní. Peniaze totiž treba hľadať najmä na strane úspor, teda znižovaním výdavkov štátu. Štát funguje veľmi neefektívne a doslova plytvá finančnými zdrojmi, preto možnosti na strane znižovania výdavkov sú obrovské.
Jednou z prvých oblastí, ktorým sa chce vláda venovať, je nezamestnanosť mladých. Ako by sa podľa vás dala reálne znížiť?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď ani jednoduché riešenie. Bude potrebné prijať množstvo systémových opatrení, ktoré budú podporovať tvorbu pracovných miest vhodných pre absolventov, teda ľudí bez praxe. Musí sa tak nájsť mechanizmus, ako motivovať zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné miesta pre absolventov. Jedným z takýchto opatrení môžu byť napríklad aspoň čiastočné kompenzácie odvodov na obdobie dvoch až troch rokov, kým mladí ľudia nezískajú prax. Kľúčové však je zmeniť systém vzdelávania, aby sme z peňazí daňových poplatníkov nevychovávali ľudí, ktorí nenájdu uplatnenie na trhu práce a iba rozširujú armádu nezamestnaných. To je dnes jeden z najväčších problémov Slovenska.
Kto je Jozef Špirko
Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pôsobil ako obchodník s cennými papiermi. Od roku 2002 bol partnerom v investičnej skupine Penta, kde zastrešoval najmä potravinársky a strojársky sektor. V závere roka 2010 sa z Penty stiahol. V súčasnosti sa sústreďuje najmä na prácu v Republikovej únii zamestnávateľov na poste jej viceprezidenta.