13.10.2011, 00:00

Bojím sa biznisu s ľuďmi zo štátnej sféry

Slovákom chýbajú globálne ambície, tvrdí Michael Rostock-Poplar, jeden z biznis anjelov u nás.

Podnikáte viac ako 15 rokov. Skrachoval vám už niektorý biznis?
Zatiaľ nie. Ale je to iba otázka času. Nikto nevie staviť iba na kone, čo vyhrávajú, pokiaľ nezadáva verejné zákazky, že?

Prečo ste biznis anjel?
Po pätnástich rokoch nakupovania a predávania firiem hľadám novú výzvu. Tou by mala byť investícia do rýchlo rastúcich podnikov s kvalitným manažmentom a európskymi alebo globálnymi ambíciami.

Myslíte si, že ju nájdete na Slovensku? Už pôsobíte ako „český anjel“ v relácii Deň D, kde sa hľadajú nové nápady na biznis...
Investície na Slovensku vyhľadávam aktívne. Mám pocit, že Slováci pracujú viac ako Česi. Určite viac ako Pražania. Verte mi, som Pražan. Na druhej strane, mám občas pocit, že Slovákom chýbajú globálne ambície. Jeden Eset, jeden Soitron a jeden St. Nicolaus na celé Slovensko je zúfalo málo.

Tak preto chcete podporovať nové slovenské projekty?
Nerozdeľujem ľudí podľa národnosti, ale podľa IQ, pracovitosti a zmyslu pre biznis. Okrem toho mám na Slovensku veľmi veľa kamarátov, poznám veľa ľudí z biznisu, oceňujem aj slovenské špecifiká, ako je blízkosť slovenskej biznis komunity, schopnosť riešiť veci rýchlejšie. Pre mňa samotného sa ešte federácia tak nejako nerozpadla. 

Hovoríte o rýchlo rastúcej firme. V akom odvetví by mala byť?
Mne je to jedno. Pokiaľ ide o produkty a vidím ľudí, ktorí chcú prekročiť hranice svojej krajiny so svojím biznisom, tak mi na tom nezáleží. Upozorňujem, že by som neivestoval som do služieb, pretože tie sa nedajú skladovať alebo ľahko prevážať cez hranice

Musí byť niečo, čo by ste určite nepodporili...
Bojím sa biznisu, kde sa pohybujú ľudia zo štátnej správy, staré firmy, ktoré hľadajú nové rakety.  

Raz ste sa vyjadrili, že najlepší počet spoločníkov vo firme je nepárny a traja sú veľa. Prečo potom investujete do firiem? Stávate sa takýmto spôsobom aj spoločníkom?
Moja filozofia je nasledujúca – vezmem minoritnú pozíciu vo firme a stavím na manažment a majoritného majiteľa, dúfam, že dôveru nepochopí zle ako známku mojej slabosti a hovorím do biznisu iba vtedy, ak sa ma niekto spýta alebo sa ja pýtam, ak niečomu nerozumiem.

Čo vás na tom najviac baví?
To je relatívne jednoduché. Vraciam sa do svojich podnikateľských začiatkov. Elán, energia, vôľa niečo dokázať, nebáť sa rizika, mať holý zadok a veľmi veľa energie. Na to sa nezabúda a baví ma to zažívať s niekým mladším ako som ja. Tiež je to o riešení kríz. Nikdy nič nejde podľa plánu, nastupujem neustále do novej akcie, v ktorej treba riešiť rôzne veci.

Ste typ investora, ktorý vloží potrebné peniaze a nechá biznis žiť svoj vlastný život, alebo sa mu venujete?
Čas a peniaze sa v tomto prípade nesmú oddeľovať a je nutné investovať oboje. Tiež je to nutné definovať dopredu a reagovať na zmenu situácie, pokiaľ je to potrebné. Skôr mám tendenciu hovoriť, že investujem do ľudí, ktorí vedia, čo chcú a sú inteligentnejší a pracovitejší ako som ja. To znamená, že sa snažím pomôcť, keď sa ma pýtajú, než aby som hral rugby vo firme, ktorá tancuje podnikateľský balet.

Ak by ste porovnali začínajúce firmy v Česku a na Slovensku s tými v západnej Európe či za oceánom, čo by vám vyšlo?
Najväčší rozdiel vidím v nedostatku tradície a vhodných referenčných modeloch. Keď človek rozbieha biznis, musí mať nejaký vzor. Okolie ho musí podporovať a chápať, nie mu to vyhovárať. Pozrite sa na Baťu. Jedna služobná cesta do Partizánskeho alebo Zlína a podnikateľ si musí povedať „to je vzor hodný nasledovania, už viem, čo budem robiť budúcich 50 rokov“. Čo by urobil Baťa?

Ak by ste mali porovnať ľudí tu a tam?
Všade je to rovnaké – naivita, neschopnosť pochopiť zákazníka, prehnané predstavy o svojej vlastnej genialite, predstava, že externý investor nie je potrebný, pretože to všetko zvládnu sami či v neposlednom rade neschopnosť sa rýchlo a správne rozhodovať. Moja obľúbená otázka pre start-upy je, aké majú plány pre Sao Paulo, Peking a San Francisco? Pri odpovediach sa zatiaľ iba váľam od smiechu po podlahe alebo plačem. Odpoveď, pri ktorej by som mohol povedať „hm, zaujímavé“, som použil za posledných 15 rokov asi iba trikrát.

Čo by mali teda robiť?
Myslieť, pracovať, inovovať, predávať sedem dní v týždni, 365 dní v roku a aspoň dvadsať rokov. Byť dnes v pozícii podnikateľa, riešil by som iba biznis v produktoch s veľkou pridanou hodnotou, predával by som globálne a šiel by som do väčšieho rizika. Jediné, čo môžu stratiť, je naivita a tej je na svete aj tak dosť.  

Aké robia chyby tí, ktorí by chceli do svojej firmy získať peniaze a investora?
Tých chýb je asi 150. Obmedzím sa teda iba na tie, ktoré ma najviac rozosmievajú, a to sú absencia sebareflexie, neznalosť trhu, nepochopenie roly investora vo firme, nepodložená ročná uzávierka, nafúkanosť pri rokovaní s investorom. Aby som však neanalyzoval iba jednu stranu. V Česku a na Slovensku je stále veľa investorov, ktorí firme veľa nedajú. Takže je to často ako keby tancovali Japonec a Islanďan po prvýkrát čardáš.

Hovorí sa, že investori investujú skôr do ľudí ako do nápadu, no bez kvalitného biznis plánu nikto investora nezíska. Je pre vás podnikateľský plán dôležitý?
Platí, že žiadny plán, žiadna budúcnosť. Biznis plán je okno do duše podnikateľa. Pokiaľ nie je schopný definovať, kam ide a čo chce dosiahnuť, môže firmu hodiť do Dunaja a odísť pracovať napríklad do banky za priehradku. Pritom mi nejde o žiadne slohové cvičenie. Pár stránok v PowerPointe a tri strany v Exceli mi povedia o podnikateľovi viac než opitý farár o svojich spovedníkoch.

Aká by mala byť firma, ktorú sa rozhodnete podporiť?
Nesmie byť nudná, priemerná a nezaujímavá a musí sa mi chcieť kvôli nej ráno vstávať do práce. Mám veľké šťastie a vážim si to, že si môžem vyberať. Všeobecne povedané, priemer čohokoľvek je málo inšpirujúci. Pozitívne definované, ukážte mi partiu mladých inžinierov, čo chcú pohnúť svetom a budem im veriť, ak mi ukážu výkresy, ako to chcú urobiť.

Ako sa dostávate k takýmto projektom?
Mám asi tri metódy ako hľadať kvalitné projekty. Prvou sú referencie od známych, druhou pravidelný prieskum trhu a treťou sociálne siete Facebook a LinkedIn.

Aké máte kritériá na firmy?
Sexi produkt, šialene vpred hnaný manažment, referencie na relevantných ľudí a čo je najhlavnejšie – musí ma to baviť.  

Vraj zbožňujete recesiu a krízu. Prečo?
Kríza ukazuje skutočný ľudský charakter a pokiaľ človek nemá diabolskú vôľu sa presadiť, kríza ho zničí a zašliape do zeme. Podobnú rolu testu charakteru hrajú aj peniaze. Prekliatie výhry v lotérii je dostatočne známe. Veľmi veľa podnikateľov nie je schopných zvládnuť úspech. 

Kto je Michael Rostock-Poplar
Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, absolvoval postgraduálne štúdium na St. Antony's College na Oxford University a získal magisterský titul LLM na Hughe's Hall, University Cambridge, kde sa špecializoval na právo cenných papierov a reguláciu finančných trhov. Je spolumajiteľom firiem, ktorých ročný obrat sa pohybuje okolo 2 miliárd českých korún. Je jedným z piatich investorov v programe Českej televízie Den D.