Ak sa nezmení financovanie zdravotníctva a penzií, Slovensko môže do desiatich rokov skrachovať, tvrdia odborníci. „Vzhľadom na výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť by náš dlh približne v roku 2020 vystúpil na 80 percent HDP, čo pre Slovensko nie je udržateľné,“ tvrdí prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Hlavným dôvodom je rýchle starnutie obyvateľstva, čo potvrdzujú prvé údaje zo sčítania ľudu, ktoré zverejnil Štatistický úrad. Ešte pred desaťročím pripadalo na jedného človeka nad 65 rokov okolo 6,1 človeka v produktívnom veku, dnes je to už len 5,6. Kým dôchodcov pribúda rovnakým tempom ako predtým, nárast pracujúcich sa prudko spomalil.
Bez reformy to nepôjde
Podľa vedúceho Výskumného demografického centra Borisa Vaňa tak bude do roku 2060 obyvateľstvo priemerne staršie o desať rokov. Kým dnes je priemerný vek približne 38 rokov, v budúcich rokoch sa zvýši až na 48. Staršie obyvateľstvo znamená oveľa vyššie nároky na dôchodkový systém. Tí, ktorí zo systému čerpajú, totiž pribúdajú rýchlejšie než tí, ktorí do neho vkladajú. Bez reformy prvého piliera sa tak podľa odborníkov Slovensko nepohne. „V súčasnosti je prvý pilier v mínuse zhruba 700 miliónov eur, a to už po odpočítaní schodku, ktorý vznikol vplyvom druhého piliera. Starnutie obyvateľstva v najbližších desaťročiach tento problém ešte prehĺbi, je preto nevyhnutné prijať záchranné opatrenia,“ tvrdí riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Mali by sme tak rátať s tým, že v budúcnosti pôjdeme do penzie neskôr. Inak by náš prvý pilier do roku 2040 skolaboval. „Určite bude treba posunúť vek odchodu do dôchodku a treba urobiť taký valorizačný systém, ktorý nebude taký štedrý ako dnes,“ dodal Baláž.
Dôchodky nechcú meniť všetci
Nie všetci politici však chcú na demografický vývoj reagovať. Neplánuje to ani najsilnejšia parlamentná strana Smer-SD. Kľúčové je podľa nich zvýšiť zamestnanosť. „Ak máme udržať dôchodkový systém, tak potrebujeme, aby čo najviac ľudí malo prácu,“ tvrdí poslanec Branislav Ondruš (Smer-SD). Ten zároveň dodáva, že predĺženie veku odchodu do dôchodku by len rozšírilo rady nezamestnaných. Naopak, poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) tvrdí, že bez zmeny výpočtu veku do dôchodku a zmeny valorizácie dôchodkový systém neprežije. Dôchodkový vek by podľa neho mal závisieť od strednej doby dožitia. Čím dlhšie by v priemere Slováci žili, tým neskôr by išli do penzie. „Valorizáciu tiež treba zmeniť. Treba sa s ňou pohrať a zakomponovať tam dôchodcovskú infláciu,“ dodal Kaník.
Musia prísť cudzinci
Dôchodkový systém však nie je jediný, ktorý sa starnutím obyvateľov dostáva do problémov. Čoraz starší obyvatelia totiž znamenajú aj pomalšiu ekonomiku. Tá rastie vtedy, keď rastie aj počet ľudí v produktívnom veku. „Bez nápravných opatrení preto už v tomto desaťročí môžeme očakávať negatívny vplyv demografie na rast našej ekonomiky,“ tvrdí Goliaš. Jedným z riešení je podľa Vaňa podpora imigrantov zo zahraničia. „Treba sa pripraviť na to, že sem bude musieť prísť pracovná sila a nie je jedno aká, v akých profesiách. Na to treba mať v oblasti migrácie programy a postupy, aby sme vedeli, koho chceme a koho potrebujeme,“ tvrdí Vaňo.