15.06.2012, 00:00

Zmeny by mali byť rozložené na dlhšie obdobie

Filozofia navrhovaných zmien pre živnostníkov nie je zlá. Len ju treba rozložiť na dlhšie obdobie, aby dosahy opatrení neboli nárazové. Okrem toho by však bolo najlepšie, ak by výsledok zmien bol rozpočtovo neutrálny. To by si však vyžadovalo aj zmiernenie odvodovej záťaže najmä nízkopríjmových zamestnancov. Odvodová záťaž je totiž na Slovensku jedna z najvyšších z krajín OECD.

Paušálne výdavky by mali byť podľa posledného návrhu obmedzené na 3 085 eur ročne. Aké budú dosahy takéhoto kroku?
Dotkne sa to najmä živnostníkov s vyššími príjmami a nízkymi uznateľnými nákladmi, teda napríklad živností, náročných na duševnú prácu. Spolu s ďalšími avizovanými zmenami sa zníži ich čistý príjem. Keďže ide o zásadnú zmenu, mali by byť dosahy týchto opatrení rozložené na dlhšie časové obdobie. V každom prípade sa dá očakávať, že časť živnostníkov prejde na kreatívne účtovanie nákladov. Tí s vyššími príjmami si tiež môžu zakladať jednoosobové eseročky.

Častým argumenntom je, že živnostníci si nenašetria ani na minimálnu penziu. Malo by sa to riešiť práve cez odvody alebo skôr reformou dôchodkového systému?

Prikláňam sa k takému nastaveniu dôchodkového systému, v ktorom by výška dôchodkov čo najviac odrážala výšku zaplatených odvodov. V opačnom prípade ľudia nebudú mať motiváciu riadne platiť sociálne odvody.

Ako by mali zmeny vyzerať podľa vás?

Zmeny idú správnym smerom, avšak zvážil by som rozloženie dosahov na dlhšie časové obdobie. Súčasne by som odporúčal realizovať reformu fiškálne neutrálne tak, aby došlo súčasne aj k zmierneniu odvodovej záťaže zamestnancov. Teda predovšetkým pre ľudí s nízkym príjmom, keďže záťaž na Slovensku patrí k najvyšším v OECD. Cieľom reformy nemá byť čo najvyšší výber peňazí do rozpočtu, ale zblíženie odvodovej záťaže zamestnancov a živnostníkov tak, aby sme odstránili motiváciu zamestnancov prechádzať na umelé živnosti.

Zmeny pre živnostníkov navrhovala aj predchádzajúca vláda. V čom sa líšia súčasné zmeny?
Na rozdiel od návrhu odvodovej reformy predošlej vlády nové návrhy negatívne postihujú aj živnostníkov s hrubým príjmom do 600 eur mesačne. Ďalším podstatným rozdielom je, že nové návrhy nepočítajú so zmiernením odvodovej záťaže zamestnancov. Celkovo by tak nové návrhy v prípade realizácie takmer určite mali väčší negatívny dosah na podnikanie aj rast ekonomiky v porovnaní s odvodovou reformou predošlej vlády. Na druhej strane je pravdou, že je potrebné zblížiť daňovo-odvodové podmienky zamestnancov a živnostníkov tak, aby sa neoplatilo prechádzať zo zamestnania na umelé živnosti. Súčasne však treba zvažovať najmä dosahy na ľudí s nízkymi príjmami, ktorých vysoké odvody často vytláčajú do čiernej ekonomiky.