Ďalšia výstavba takzvaných protipovodňových hrádzok z dielne bývalej vlády je ohrozená. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) ich stavanie totiž považuje za nesystémové. Doteraz na ne šlo 42 miliónov eur. Úrad vlády dal z toho necelých 26 miliónov eur, zvyšok zaplatil Európsky sociálny fond. Aj tento rok na ne ísť asi desať miliónov eur. „Nemôžete vytrhnúť projekt a zavesiť ho na Úrad vlády bez toho, aby ste to konzultovali s príslušnými odbormi či organizáciami, ktoré sa tomu venujú,“ povedal Žiga. Šéf envirorezortu chce celý projekt teraz prehodnotiť.
V 488 obciach
Projekt začala realizovať vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) v lete 2010, tesne po ničivých povodniach. Zodpovednosť zaň dostali splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Martin Kováč a Michal Kravčík. Ten sa však zastavenia svojho projektu neobáva. „To nie je vecou Kravčíka. To je vecou starostov a občanov Slovenskej republiky. Možno majú lepší model, ako problém povodní riešiť,“ povedal Kravčík, podľa ktorého hrádzky obciam pred povodňami pomohli. Hovorí, že tento projekt zamestnal 7 700 ľudí, zatiaľ však len na pol roka.
Hrádzky pritom už postavili v 488 obciach. Jednou z nich je obec Nižný Slavkov, kde povodeň narobila rozsiahle škody. Ide o malé hrádze postavené z dreva prevažne v lesoch. Slúžiť majú na zadržanie vody, aby tá nestiekla do ohrozených obcí, ale sa vpila do zeme. Podobný efekt majú záchytné jamy. „Osobne som presvedčený, že keby boli postavené, tak v roku 2010 by neboli tak poškodené miestne cesty. Dažde ich totiž veľmi zničili,“ konštatoval starosta Nižného Slavkova Jozef Kamenický. Aj starosta obce Krivany hovorí, že hrádzky jeho obci pomohli. Podľa neho by sa v revitalizácii krajiny malo pokračovať.
Posudzuje aj Brusel
Celá ochrana pred povodňami má pritom už svojich kritikov. Medzi nich patrí klimatológ Milan Lapin. „Je to v rozpore s odbornou mienkou na Slovensku. Projekt považujeme za nešťastný a jeho efekt bude skôr negatívny,“ myslí si Lapin, podľa ktorého hrádzky sú veľmi labilné, môžu sa zničiť, a preto nebudú mať takú schopnosť zadržať prívalovú vlnu.
Problém Slovensku pritom môže spôsobiť aj Európska komisia. Brusel totiž celý postup začal posudzovať. Problémom je smernica o strategickom hodnotení životného prostredia. Stanovisko komisie sa do uzávierky HN získať nepodarilo.
90 miliónov eur
Šéf envirorezortu má pre povodne vlastné riešenie. Vodohospodárskym podnikom chce poskytnúť na protipovodňové opatrenia asi 90 miliónov eur. Avizoval preto, že sa chce stretnúť s ministrom financií Petrom Kažimírom. „O tejto skutočnosti vás budeme informovať po rokovaní medzi ministerstvom financií a ministerstvom životného prostredia,“ reagoval poradca ministra financií Radko Kuruc.