09.02.2012, 00:00

Dôchodky riadili dve strany

Výšku slovenských dôchodkov najviac ovplyvnili dve strany - SDKÚ-DS a Smer-SD. Pravicová SDKÚ-DS je totiž zodpovedná za prijatie najväčšej novely prvého piliera z roku 2004, ktorá zaviedla napríklad istotu, že ľuďom porastú dávky najmenej o infláciu. Predtým to samozrejmé nebolo. Kľúčové slovo mala aj pri vzniku druhého, súkromného dôchodkového piliera. Ľavicový Smer-SD zase zaviedol takzvané vianočné dôchodky a do investovania v dôchodkových fondoch druhého piliera pridal garancie ochrany pred prerobením.



Kaníkova reforma a vianočné dôchodky
Najväčší prínos pre prvý dôchodkový pilier priniesla podľa odborníkov v roku 2004 práve reforma z dielne vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS). Tá do prvého piliera zaviedla princíp zásluhovosti. Teda kto si viac zarobil, dostal aj vyšší dôchodok. Zároveň sa od roku 2006 dôchodky pravidelne valorizujú takzvaným švajčiarskym modelom. Každý rok tak dôchodcom rastú príjmy o priemer rastu cien a platov za predchádzajúci rok. „Zaviedenie mechanizmu na pravidelné valorizovanie dôchodkov bola najdôležitejšia zmena v prvom pilieri. Dovtedy bola totiž valorizácia len dobrá vôľa parlamentu,“ poznamenal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Odborníci však Kaníkovej reforme vyčítajú najmä to, že pre zmenu vo výpočtoch dôchodkov vznikli veľké rozdiely medzi tými, ktorí odišli na dôchodok pred a po účinnosti novely. Mohlo sa totiž stať, že pokiaľ by dôchodca, ktorý do penzie odišiel v roku 2003, v práci ostal ešte pár mesiacov, mohol dostávať dôchodok o niekoľko tisíc korún vyšší.

Najzásadnejším krokom, ktorý zaviedla Ficova garnitúra v roku 2006, je zavedenie takzvaných vianočných príspevkov. Ich výška pritom závisí od príjmu samotného dôchodcu. Minulý rok sa napríklad pohybovali od približne 40 eur až do vyše 66 eur. Tieto dávky však potešili len dôchodcov. Odborníci ich kritizujú. „Je to populistické opatrenie, lebo dôchodcovia neboli najohrozenejšou skupinou obyvateľstva z hľadiska ohrozenia chudobou,“ myslí si riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Neostal kameň na kameni
Dielom ministra práce Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) je aj samotný druhý dôchodkový pilier. Ten mal v dlhodobom horizonte riešiť problém starnutia obyvateľstva. Kvôli demografickému vývoju totiž Sociálna poisťovňa nemá z dosť peňazí odvodov na vyplácanie dôchodkov. Po Kaníkových zmenách si mali ľudia našetriť na penziu sami na svojich osobných účtoch, kam smerovala časť ich odvodov. Problémom druhého piliera sú však časté zmeny. Od vzniku v roku 2005 mal už 21 noviel, z ktorých viaceré zásadne menili podmienky sporenia na súkromné penzie.

Viacero z najzásadnejších zmien zaviedla aj vláda Roberta Fica (Smer-SD). Tri roky po vzniku samotného druhého piliera predĺžila povinnú dobu sporenia na 15 rokov a zároveň otvorila druhý pilier pre vstup a výstup, či zaviedla garancie ochrany pred stratou úspor.

Poslednú reformu druhého piliera z minulého roka mal pod taktovkou minister práce Jozef Mihál (SaS). Ten znovu odstránil garancie z dvoch dôchodkových fondov, zaviedol nový, indexový fond. Vstup do druhého piliera je po tejto reforme pre mladých znovu povinný.
Matúš Kollár