Banky budú ľahšie o 82 miliónov eur. Toľko by mala štátu priniesť nová banková daň, ktorú včera schválili poslanci takmer jednohlasne. Proti boli iba traja poslanci Občianskej konzervatívnej strany.
Finančné domy hovoria o škodách, ktoré tento odvod prinesie slovenskej ekonomike. „Menej zdrojov na úverovanie a rozvoj v konečnom dôsledku povedie k spomaleniu ekonomiky a bude mať negatívny dosah na celú krajinu,“ povedal pre HN generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár.
„Výsledkom koaličnej dohody bolo, že v záujme zabránenia rozvratu verejných financií bolo prijaté aj toto opatrenie. Zvažovalo sa, aká miera bude únosná, aby to nebolo kontraproduktívne,“ reagoval hovorca rezortu financií Martin Jaroš.
Zaplatia to ľudia
Väčšina bánk pritom nevylúčila, že sa ich nový náklad prejaví aj v cenách ich produktov, čo v konečnom dôsledku pocítia ľudia aj firmy. Sumy, ktorými sa poskladajú štátu na nižší deficit, nebudú malé. Napríklad v prípade Tatra banky bude 0,4-percentný odvod z časti vkladov firiem predstavovať „osemciferné číslo“. Ktoré produkty preto v banke zdražejú, nateraz jej riaditeľ Igor Vida nevedel povedať. „O tom je predčasné hovoriť. Naša banka sa bude v prvom rade snažiť, tak ako doteraz, pragmaticky a zodpovedne zracionalizovať svoje náklady a hľadať v nich rezervy.“
„ČSOB v budúcom roku odvedie bankovú daň vo výške približne desať miliónov eur, táto zmena sa však klientov v budúcnosti môže dotknúť formou úpravy cien len čiastočne,“ povedal Kollár.
Ďalšie banky svoje náklady nespresnili. „Možné dosahy analyzujeme,“ povedal hovorca ING banky Lukáš Moťovský.
Lebo sú tam peniaze
Zavedenie bankového odvodu kritizuje aj väčšina odborníkov. Žiadnu katastrofu však neočakávajú. „Jedného bankového lupiča sa v 19. storočí pýtali, prečo vykráda banky. Povedal, že preto, lebo sú tam peniaze. Cieľom bankového odvodu je mobilizovať príjmy štátneho rozpočtu,“ konštatoval ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu takto vláda nepriamo dvíha dane. „Náklady v konečnom dôsledku ponesú koneční spotrebitelia.“
Odborníkom sa tiež nepozdáva, že zákon neurčuje presne, ako sa budú dať v budúcnosti tieto financie použiť. Má ísť o prípady, keď sa banky dostanú do problémov. Peniaze majú ísť na špeciálny účet štátu, takže by nemali byť použité napríklad v sociálnej oblasti. Zdvihnú tak príjmy štátu, ale rozpočtový schodok znížia iba účtovne.
„Veľkým nedostatkom aktuálnej právnej úpravy špeciálneho bankového odvodu je absencia pravidiel, ktoré by určovali, kedy, komu, koľko a za akých podmienok je možné uvoľniť prostriedky na pomoc,“ hovorí analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar.