30.11.2012, 00:00

Firmy si vo veľkom vyplácajú dividendy

Podnikatelia sa chcú vyhnúť vyšším odvodom a daniam za budúci rok.

Minister financií Peter Kažimír. Snímka: TASR/Martin Baumann
Zdroj: TASR/Martin Baumann
Spoločnosti sa začínajú brániť pred vyššími odvodmi z dividend. Podnikatelia začali v posledných dňoch vo veľkom vyberať z firiem svoju časť zisku, aby sa uchránili pred budúcoročným zvyšovaním zdravotných odvodov z dividend. Pre HN to potvrdili viacerí oslovení daňoví poradcovia. „Určite sme to zaznamenali. My sami im odporúčame, aby si svoje podiely vyplatili v tomto roku,“ potvrdila konateľka spoločnosti Účtovná jednotka Veronika Dubielová. Zmeny sú od včerajška definitívne – schválili ich poslanci v parlamente. Štátu tak hrozí, že preto vyberie na vyšších odvodoch v budúcnosti menej, než plánuje. 


Problém pre vládu
Podnikateľov pritom nedesí len samotné zvýšenie zdravotných odvodov zo súčasných 10 na 14 percent. Časť z nich príde až o tisíce eur aj na zvýšení maximálnych vymeriavacích základov. Napríklad podnikateľ, ktorému firma vyplatí 40-tisícovú dividendu, by pri zachovaní starého systému zaplatil štátu vyše 2 830 eur. Po novom, pre vyššie odvody a maximálne stropy, zaplatí o 2 770 eur viac.

Podľa šéfa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku hrozba veľkých strát spustila dominový efekt. Tým, že firmy narýchlo a vo veľkom vyplácajú dividendy, môžu obmedziť svoje investície. „Preto to bude mať priamy dosah na ekonomický rast.“

Štát menej vyberie
Vláda očakáva, že v roku 2014 na vyšších odvodoch z dividend dostane 28 miliónov eur.
Podľa šéfa inštitútu INEKO Petra Goliaša ide spolu so zvýšením dane zo zisku a maximálnych stropov na odvody zamestnancov o ďalšie zvýšenie priamej daňovej záťaže. Okrem investícií sa tým utlmuje aj prijímanie nových ľudí a firmy sa snažia aj viac optimalizovať. „Tieto dva faktory sa môžu prejaviť v nižšom než očakávanom výbere daní.“ 

Názory samotných poradcov na to, či vyberať alebo nevyberať zisk, sa rôznia. Firmy chcú základnú vec – v rámci zákona optimalizovať. „Najčastejšou otázkou je vyhnutie sa zdravotným odvodom z vyplateného podielu na zisku v obchodnej spoločnosti jej spoločníkovi,“ potvrdil Peter Furmaník zo spoločnosti Libertax Consulting. On im radí zisk nevyplácať, pokiaľ je to možné.

Ako upozorňuje šéf Podnikateľskej asociácie Slovenska Robert Kičina, vybranie si dividend je legitímne právo akcionára. „Ale nepredpokladám, že by aj takéto konanie bolo výrazným destabilizačným prvkom.“

Na druhej strane to podľa analytika SAV Vladimíra Baláža len čiastočne zrovnoprávňuje prácu s kapitálom. „Ak ste zamestnanec, nikto sa vás nepýta, či chcete alebo nechcete platiť.“

Ešte vyššie odvody dividendy ako na Slovensku, a to priamo vo forme daní, by podnikatelia museli platiť vo všetkých okolitých krajinách. Nulová sadzba je totiž v Európe skôr výnimkou. Podľa Machunku práve to bolo pre Slovensko veľkou konkurenčnou výhodou. „Bola to jedna z vecí, spolu s rovnou daňou, ktorá sa čoskoro končí.“

Cez vyplácanie podielov na zisku sa však často ľudia bránili plateniu odvodov a daní. Príkladom sú napríklad jednoosobové s. r. o., kde si podnikateľ vyplácal minimálnu mzdu, zvyšok cez dividendy.

To bolo možné len do roku 2011, keď bývalý kabinet Ivety Radičovej zaviedol platenie 10-percentných odvodov. Takáto sadzba bola vtedy zavedená pre pripravovanú odvodovo-daňovú reformu, ktorej súčasťou mala byť aj supehrubá mzda.