16.03.2012, 00:00

Slovenská ekonomika porastie rýchlejšie, škrty môžu byť menej drastické

Úsporný balík novej vlády sa môže scvrknúť až o štvrtinu. Kým ešte pred mesiacom mala pred sebou úlohu vykryť v rozpočte medzeru 1,4 miliardy eur, teraz je to takmer o 300 miliónov menej. Časť zdrojov jej totiž zabezpečí rýchlejší, 2,3-percentný rast ekonomiky. Takýto odhad včera zverejnilo ministerstvo financií, ktoré ešte pred mesiacom počítalo s 1,1-percentným rastom. „Máme najvyšší nárast priemyselnej výroby v celej Európskej únii, aj vonkajšie prostredie by sa malo vyvíjať relatívne pozitívnejšie, ako boli pôvodné predpoklady,“ odôvodil zvýšený odhad rastu končiaci minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).

Analytici: Situácia sa zlepšuje
Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej boli síce niektoré ukazovatele ekonomiky za január pozitívne, ale stále ide len o prvý mesiac roka a netreba mať príliš veľké oči. Väčšina odborníkov z komerčných bánk preto zatiaľ rast nemenila vôbec alebo len veľmi mierne. „Rast ekonomiky nateraz vidíme skôr okolo úrovne 1,4 percenta,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Podľa Mikloša pritom už nebude veľký priestor na škrty a nová vláda sa bude musieť sústrediť na príjmovú stránku rozpočtu, teda napríklad na zvyšovanie daní. S tým počíta aj podpredseda Smeru-SD Peter Kažimír. Podľa analytika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža tak bude pri zostavovaní takého veľkého balíka potrebné približne 800 miliónov nájsť práve vo vyšších príjmoch. Smer počíta so zvyšovaním daní od budúceho roka, počas ktorého musí Slovensko znížiť deficit pod tri percentá, aby sa vyhlo sankciám Európskej komisie. No niektoré opatrenia môžu prísť aj skôr.

Viac príjmov ako škrtov
Do hry však podľa Kažimíra napriek tomu vstupujú napríklad škrty v sociálnych dávkach pre lepšie zarábajúcich, čo schvaľujú aj odborníci. „Sociálny systém by mal byť skutočne sociálnym,“ konštatoval riaditeľ Nadácie F. A Hayeka Matúš Pošvanc. Podľa Soni Holíkovej z Únie materských centier sú však peniaze určené nie rodinám, ale deťom. „Okrem toho nevidíme do vnútra danej rodiny a nevieme preto posúdiť, či sa manželove peniaze naozaj dostávajú aj k žene,“ doplnila.

Pre bohatších ľudí by to podľa bývalého členia riadenia Penty a súčasného viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Jozefa Špirka bolo lepšie riešenie ako dvíhanie daní. „Nehrozilo by, že by úspešní ľudia napríklad obchádzali Slovensko,“ povedal.

Aj po zoškrtaní niektorých dávok však odborníci spochybňujú argument, že na šetrenie sa priestor takmer minul. „Myslím si, že je tam ešte 300 miliónov rezerva vo výdavkoch,“ tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana. Niektoré výdavky štátu sú totiž podľa neho neopodstatnené. Nefinancujú sa nimi len základné funkcie štátu, ako napríklad zdravotníctvo či školstvo, ale aj množstvo iných služieb. „Hovoriť, že výdavky štátu už nejde znižovať, lebo by boli ohrozené základné výdavky štátu je preto úplne absurdné,“ doplnil. Marcela Šimková