Plány vlády sa môžu reálne naplniť a druhý pilier bude zrejme „chudobnejší“ o 50-tisíc sporiteľov. Ľuďom, ktorí si aj naďalej chcú šetriť na svojich súkromných účtoch, sľubujú správcovia svetlejšie zajtrajšky. Pre voľnejšie pravidlá od štátu totiž majú možnosť lepšie spravovať peniaze sporiteľov, a teda začať zarábať viac, ako rastú ceny. Sporiteľom by sa tak mohli ich peniaze zhodnotiť aj o päť percent.
Za posledný týždeň vystúpilo z druhého piliera najviac sporiteľov. Naplnia sa teda nakoniec plány vlády a v druhom pilieri bude o 50-tisíc ľudí menej?
Vzhľadom na vývoj v ostatných týždňoch je možné predpokladať, že vystupujúcich sporiteľov môže prekonať počet 50-tisíc.
Má na to vplyv aj kampaň Sociálnej poisťovne?
Môže to mať vplyv, prístup bol však korektný. Mali sme možnosť vidieť list predtým, ako ho odoslali. Vysvetľovali v ňom rozdiely medzi pôvodnou a novou formou zákona. Ale nemyslím si, že to bol dôvod. Skôr ide skutočne o to, že ľudia, ktorí chceli odísť, už odišli.
Sociálna poisťovňa však okrem toho na svojich pobočkách rozdávala letáky a posielala listy do firiem.
Každá informácia, ktorá nesie ľahko negatívny náboj, môže mať dosah. Konfrontačné to nebolo, boli tam len nejaké nepresnosti. Mrzí nás, že nevieme, ako sa k nim dopracovali. Naše odhady totiž hovoria o niečom inom. To považujeme za zavádzajúce a zmätočné zo strany Sociálnej poisťovne. Ale je to ich legitímne právo, pokúsiť sa získať k sebe sporiteľov, o ktorých sú presvedčení, že nepatria do druhého piliera. Čísla sú však momentálne také nízke, že aj keby sa zvýšili o polovicu, boli by ďaleko od čísel počas prvých dvoch otvorení.
Pred časom sa špekulovalo, že vláda zoseká druhý pilier ešte výraznejšie. Mal by pri nižších než štvorpercentných odvodoch ešte vôbec zmysel?
Určite áno, každé sporenie má zmysel. Skôr by bola namieste otázka efektivity. Ak by totiž mali správcovia nižší objem spravovaného majetku, tak by mali menšie možnosti na jeho správu. Musia si totiž zabezpečovať personálne náklady, softvér, investície. V tom prípade neviem, či by neponúkli svojich sporiteľov ostatným, ktorí sú na trhu. Je to otázka hranice. Pri súčasnom nastavení sa s tým dá žiť.
Sporitelia však zatiaľ majú možnosť pripoistiť sa a odkladať si miesto štyroch dokopy šesť percent. Majú o to ľudia záujem?
Podľa našich informácií je to približne päť percent sporiteľov, ktorí zatiaľ o to prejavili záujem. Určite bude treba niečo s tým urobiť, aby ľudia vedeli o tejto možnosti, pretože je dobrá.
Komu sa to však reálne oplatí?
Dobrovoľný príspevok si môže dať každý, aj po jednom eure. Zákon nerieši výšku ani frekvenciu príspevkov. Zákon ľudí len oslobodzuje do výšky dvoch percent daňového základu. Ľudia sa musia naučiť sporiť. Je tu otázka inflácie, nastavenie sociálnych systémov v prvom pilieri a podobne. Ľudia, či chcú alebo nie, by mali myslieť na zadné kolieska.
Nenahráva však kritikom, že druhý pilier funguje už takmer deväť rokov, a napriek tomu ľuďom prerába?
Lenže kritici by nemali zabúdať, aké bolo právne prostredie a aká bola situácia na trhu, pretože nemôžu hovoriť len o čase. Ak by sa tak často nemenil zákon, najmä parametre porovnávania výkonnosti, a Slovensko by sa správalo v tomto časovom období „európsky inflačne“, potom by sme aj my vykrývali infláciu. Zákon sa zmenil len v porovnávaní výnosov dva- alebo trikrát, a v dôsledku toho tie výnosy nemali šancu ťahať sa vyššie. Príkladom sú aj indexové fondy. Ten potenciál tu je, ale ide ruka v ruke s tým, aké je právne prostredie stabilné a aká je možnosť správcovských spoločností investovať.
Ale na švajčiarske dôchodky, ktoré DSS sľubovali, ľudia zrejme môžu zabudnúť.
Ťažko porovnávať neporovnateľné. Švajčiarsko je kdesi úplne inde, ako bolo Slovensko a ako v tomto momente je. Dalo sa však urobiť viac pre to, aby síce neboli švajčiarske, ale boli slušné. A to je právne prostredie, možnosti investovať do aktív, dať správcom voľnú ruku aspoň sčasti. Keby to bolo takto od začiatku a bolo by to stabilné, tak si dovolím tvrdiť, že výnosy by boli na úrovni šesť až sedem percent.
Situácia sa už zmenila a v súčasnosti máte ruky podstatne voľnejšie. Začína sa to prejavovať aj na výnosoch?
Samozrejme. Indexový fond je prvý, aj keď je pasívne riadený. Je tu však možné vidieť, ako sa môžeme nadviazať na niečo, o čom sme presvedčení, že pôjde hore. V ostatných negarantovaných fondoch sme vymenili časť portfólia a nakúpili sme také aktíva, ktoré majú dlhšiu dobu platnosti, a teda aj vyšší výnos. Je to len začiatok, pár týždňov, a je to už možné vidieť. Síce nie tak ako v indexovom fonde, ale je.
Výnosy v indexovom fonde sú naozaj výrazne vyššie ako v ostatných typoch. Začína sa oň zaujímať aj viac ľudí?
Portfólio sporiteľov je konštantné. Získali, pretože sa správne rozhodli hneď na začiatku. Nie je to o tom, že by doň sporitelia vstupovali teraz. Potom sa môžu rozhodnúť medzi fondmi. Majetok rozložia medzi garantovaný a negarantovaný, a tak si môžu zaistiť vyššie výnosy. Situácia indexovým fondom teraz priala, ale nemusí to tak byť stále. Kopírujú totiž trh. Z dlhodobého hľadiska však história hovorí, že sa dajú dosiahnuť výnosy na úrovni šesť až sedem percent, to znamená nad dnešnú infláciu. Je to jeden z hlavných cieľov, porážať infláciu.
Čo však hovoríte na to, že takýto výnosný fond by už od apríla nemusel existovať?
V rámci asociácie na to nepanuje jednotný názor. My chceme zlepšiť investičnú stratégiu. V tomto momente sú indexové fondy fixne nadviazané na index. Chceme priame nadviazanie zrušiť a aktívnejšie spravovať portfólio fondu. V momente, keď zachytíme pokles, urobíme opatrenia, ktoré ho môžu eliminovať. Dnes už len čakáme, ako sa do apríla rozhodnú sporitelia, ktorí sú v negarantovaných fondoch. Ak v ňom ostane dostatočný počet sporiteľov, určite ho zachováme.
Niektorí správcovia už v súčasnosti hovoria rovno o jeho rušení, presnejšie povedané, o zlučovaní.
My zatiaľ uvažujeme, že jeden fond pretransformujeme na zaistený podielový fond. Časť portfólia investujeme do aktívnejších aktív a časť dáme do pasívnejších tak, že pasívna časť bude zaisťovať zvyšok portfólia. Napríklad dáme dvadsať percent do akcií a osemdesiat do dlhopisov. Ak by sme aj na akciách prerobili, výnosy z dlhopisov by mali zabezpečiť, že sporiteľ dostane toľko, koľko do systému vložil.
Ak nedôjde k veľkým výkyvom na trhoch, kam by sa až mohli dostať priemerné výnosy v druhom pilieri v najbližších rokoch?
Tam, čo sa dosiahlo za minulý rok, teda 4,7 až 5,2 percenta. Jediné, v čom je riziko, je to, že dlhopisy sa v tomto momente správajú zvláštne. Tie, ktoré majú dosť vysoký výnos, sú aj dosť rizikové. A ostatné, ktoré sú bezpečné, sú na úrovni pol percenta. Preto sa správcovské spoločnosti budú snažiť podnietiť ľudí, aby aspoň časť peňazí dali do negarantovaného fondu. Aby pochopili, že pre nich má zmysel, aby si výnos aspoň spriemerovaním zvýšili.
Koľko percent podľa vašich odhadov bude od apríla v negarantovaných fondoch?
Myslíme si, že v garantovaných bude až 80 percent, ale skôr to vidíme, že až nejakých 90 percent. Takže iba zvyšok bude v negarantovaných.
Naozaj sa toľko Slovákov bojí riskovať?
Myslím si, že väčšia váha však bude na tých zábudlivcoch a na ľuďoch, ktorí ignorujú komunikáciu formou listou. Veľa ľudí na ne nezareaguje a my ich budeme musieť presunúť do garantovaných fondov.
Všetky tieto zmeny však nedokážu zmazať oslabenie druhého piliera cez zníženie odvodov, Asociácia bola pomerne ticho. Nemali ste predsa len viac tlačiť na vládu?
Médiá sú tu na to, aby urobili tlak. My im vieme povedať, čo ďalej, posunúť tému. Ale nevieme presvedčiť médiá, aby o tom v masovom meradle písali. Samotní na to financie nemáme.
Je tu však aj iný problém. Môžeme mať dobré alebo lepšie názory a predstavy. No keď sa nezhodnú s predstavami vlády, tak sa musíme len spoliehať na to, ako to dopadne.
Na to, o aké dramatické zmeny išlo, však prešli až prekvapujúco ľahko.
Vláda jasne zadefinovala, že to chce urobiť. Potom je ťažké niečo urobiť z našej strany. Samozrejme, presviedčali sme ich na rokovaniach. Pokiaľ sa s tým politické spektrum nevie stotožniť, sme out. Čo sa dalo urobiť, sme urobili.
V súčasnosti sa zas rieši, ako sa budú súkromné penzie vyplácať, teda anuitná novela. Mali by ???? len cez DSS, alebo aj cez Sociálnu poisťovňu?
Je to o hľadaní alternatív. Momentálne ich je na stole viac. Otázka je, ktorá z nich bude najefektívnejšia aj pre sporiteľa. Počnúc vyplácaním cez Sociálnu poisťovňu či samotné správcovské spoločnosti. Je nutné dohodnúť sa na forme výplaty, a to, čo nie je vyplatené jednorazovo, aby sa mohlo ďalej zhodnocovať. Ďalšou možnosťou je, či ich bude vyplácať štátna pokladnica. Neviem si celkom dobre predstaviť, ako by to fungovalo, pretože na to zatiaľ nemajú mechanizmy ani ľudí. Je tu však aj otázka, čo s ľuďmi, ktorí majú nasporenú veľmi nízku sumu peňazí.
Aké alternatívy sú v hre práve pre ľudí, ktorí majú na účtoch nasporené skutočne málo?
Za príliš nízku sumu si nebudú môcť dovoliť kúpiť dôchodok na vyplácanie anuity v poisťovni. Čiže, čo s nimi? Buď sa im to vyplatí jednorazovo, alebo sa peniaze dajú naspäť do Sociálnej poisťovne, ktorá bude musieť odznova prepočítať zdroje na dôchodky. Nielen ich dôchodky, ale všetkých sporiteľov. Toto je dosť zložitá situácia. Bude sa veľmi ťažko hľadať mechanizmus na vyriešenie tohto problému. Zdá sa, že je ešte rok času. Rok času je však akurát na dobré napísanie zákona. No ak treba hľadať spôsoby výpočtu dôchodku, tak to nebude za taký krátky čas jednoduché. Treba nájsť mechanizmus výpočtu poistnými matematikmi, vykonať sociálno-ekonomické výpočty, aktualizovať príjmovú stránku Sociálnej poisťovne a podobne. Súčasne ministerstvo pracuje aj na zmene prvého piliera. Toto všetko fakt nebude jednoduché zvládnuť.
Kto je Stanislav Žofčák
Narodil sa v roku 1963. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Bratislave na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v odbore Automatizované systémy riadenia. V súčasnosti šéfuje najmenšej dôchodkovej správcovskej spoločnosti na Slovensku – Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. Prednedávnom zvolený za šéfa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, je tiež členom Slovenskej asociácie správcovských spoločností.