Ekonomické mocnosti ako Spojené štáty, eurozóna či Japonsko stratia počas najbližších desaťročí svoje postavenie vo svete. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD predpovedá, že podiel vyspelých krajín na globálnej ekonomike bude výrazne klesať.
„Krízu, v ktorej teraz žijeme, prekonáme. Svet, ktorý zdedia naše deti a vnúčatá však môže byť dramaticky odlišný od súčasného,“ vyhlásil nedávno generálny tajomník organizácie Angel Gurria. Väčšie zmeny by mali nastať už v roku 2016, keď Čína môže predbehnúť Spojené štáty na poste najväčšej ekonomiky sveta. Navyše, za 50 rokov, bude hrubý domáci produkt Číny takmer taký veľký ako HDP Spojených štátov, eurozóny a Japonska dohromady. Na post svetovej dvojky zasadne India.
Trend je reálny
Predpovede OECD sa zakladajú hlavne na demografickom vývoji. Populácia vo vyspelých krajinách starne, čím sa zvyšujú náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť.
„K tomu sa pridáva predražená produkcia firiem a neochota reformovať. Krajiny sa tak neúnosne zadlžujú. Samotný dlh významne brzdí rast, keďže stále väčšia časť príjmov končí v nákladoch na obhospodarovanie tohto dlhu,“ dodáva analytik Across Wealth Management Radoslav Kasík.
Keďže žijeme v globalizovanom prostredí, vyspelý svet bude musieť podľa analytikov s veľkou pravdepodobnosťou pristúpiť k zníženiu sociálnych a zdravotných výdavkov, či upusteniu z prísnych environmentálnych noriem pre firmy. Bude totiž nútený zvýšiť konkurencieschopnosť svojich podnikov, ktoré začínajú v porovnaní s ázijskými rivalmi „ťahať za kratší koniec“. Zatiaľ sa to však nedeje. „Snaha získať politické body a odložiť nepríjemné kroky na neskôr, však znamená obetovanie budúcnosti našich detí,“ povedal na adresu západných krajín hlavný ekonóm J&T Banky Petr Sklenář. Rozvíjajúce sa krajiny favorizuje aj fakt, že ich populácia je pomerne mladá a čím ďalej tým produktívnejšia a vzdelanejšia.
Nová výzva
Nový trend má však aj svetlé stránky. „S ekonomickou silou rastie politická asertivita. Viacerí odborníci varujú pred vojenskými konfliktmi hlavne z dôvodu nedostatku zdrojov, ale je to hlavne výzva,“ myslí si politológ Jiří Pehe. Ak totiž politici túto mocenskú zmenu zvládnu, môžu podľa neho odbúrať jednu z hlavných príčin vojen – ekonomickú nerovnováhu vo svete. „Bude však záležať na tom, aby vo svete nevznikla kríza v podobe nedostatku energetických zdrojov či vody,“ dodáva.
Odborníci sa však zhodujú, že účinným „nárazníkom“ proti eskalovaniu konfliktov budú globálne inštitúcie ako Organizácia spojených národov, Svetová banka či Medzinárodný menový fond. Práve na ich pôde by mali byť mocnosti schopné vyriešiť vzájomné spory. A k prvému môže prísť už čoskoro. „Americký prezident Barack Obama už naznačil, že Spojené štáty presunú svoj záujem z Číny do ostatných ázijsko-pacifických krajín. Medzi mocnosťami by podľa niektorých mohla vzniknúť studená vojna,“ hovorí politológ Jakub Kulhánek. Rovnaký záujem totiž možno očakávať aj zo strany najľudnatejšej krajiny sveta.
Ľahko sa však môže stať, že samotné svetové organizácie sa stanú zdrojom napätia. Čoraz viac sa o silnejšie postavenie v nich hlásia rýchlorastúce ekonomiky na čele s Čínou, Indiou, Brazíliou či Tureckom. Vyspelé krajiny to však zatiaľ odmietajú. Naposledy sa tak stalo v prípade menového fondu. Krajiny Západu vyzvali rozvíjajúce sa štáty, aby požičali fondu viac prostriedkov na boj proti dlhovej kríze v Európe. Odmietli však spojiť túto pomoc so zmenou v hlasovacích právach v prospech nových „záchrancov“. „Tieto organizácie zatiaľ nie sú pripravené na to, aby si splnili svoju funkciu pri globálnej zmene ekonomickej rovnováhy. Budú musieť prejsť zásadnou reorganizáciou,“ uzatvára Pehe.