Učiteľom pridať treba. Ak ale chceme na školstve aj naďalej šetriť, môžeme na platy presunúť zdroje, ktoré v tomto rezorte sú. Ohodnotenie síce ani naďalej nebude ako v bohatých krajinách, ale aspoň by o niečo mohlo narásť. Tou suverénne najčastejšou odpoveďou na otázku, kde šetriť, sú malotriedky a školy, ktorým ubúdajú žiaci a študenti. Podľa väčšiny oslovených odborníkov ich treba zlučovať s väčšími školami. Samozrejme, nie všetky, no treba vybrať tie, ktoré nie sú od väčších škôl vzdialené. Hlavným dôvodom je, že v prípade menších škôl je normatív, teda dotácia na žiaka, oproti väčším školám vyššia. Zlučovanie už v školstve prebieha, no odborníci v tejto oblasti vidia väčší priestor.
Zvýšiť kvalitu
Omnoho zásadnejšie je však podľa riaditeľa inštitútu Ineko Petra Goliaša spravodlivejšie rozdeliť peniaze medzi školy. Odporúča brať do úvahy výsledky žiakov pri nástupe do školy a pri jej opúšťaní. Tie školy, ktoré dokázali naučiť viac, by boli dotované viac. „Tie, ktoré dosahujú najhoršie výsledky, treba zatvoriť,“ hovorí Goliaš. Deti zo zrušených škôl by podľa neho prešli pod lepšie školy. „Pri rovnakých alebo nižších nákladoch by tak žiaci dosahovali lepšie výsledky,“ myslí si Goliaš.
Odborníci navrhujú aj ďalšie opatrenia – rozumnejšie nákupy kníh a ďalších tovarov, ale aj rušenie príspevkových organizácií, ktoré patria pod rezort školstva. Ministerstvo na rovnakú otázku reagoval vyjadrením, že požiadavky učiteľov nie je možné úsporami vykryť. Goliaš napríklad, že vplyv zrušenia príspevkových opatrení by veľa nepriniesol, učiteľom by takto mohli stúpnuť platy o necelé dve percentá. No nejaké možnosť zrejme predsa len existujú. Bývalý šéf tohto ministerstva Eugen Jurzyca odhadol, že v prípade razantnejšieho spájania škôl a odpredaja prebytočného majetku môže štát získať zdroje na zhruba päťpercentné zvýšenie platov.
Lepší ako južania
Tu však treba zdôrazniť, že slovenské školy na tom nie sú v kvalite vzdelania až tak zle. Ak sa pozrieme na náklady a na výsledky žiakov, Slováci sú na tom lepšie, ako napríklad Taliani, Portugalci, či Gréci. Vyplýva to z štúdie Medzinárodného menového fondu, ktorý bral v tomto prípade do úvahy medzinárodné hodnotenie PISA (hodnotenie čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti) a výdavky na žiaka. V kvalite žiakov sme zhruba na tej istej úrovni, no výdavky na školstvo sú v juhoeurópskych krajinách výrazne vyššie. Znamená to teda, že naši učitelia vedia poskytnúť za menej peňazí viac muziky.
Ide len o to, či chceme zostať na jednej úrovni s krajinami, ktoré sa v poslednom čase stali symbolom nízkej konkurencieschopnosti. Z medzinárodného porovnania totiž vyplýva aj to, že napríklad Poľsko a Česko, ktoré vynakladajú na žiaka v prepočte viac peňazí, dosahujú v hodnotení lepšie výsledky. O bohatších krajinách západnej Európy nehovoriac.
Naučiť viac
Zvýšiť sa dá aj efektívnosť práce učiteľov. Je síce pravda, že počet študentov na učiteľa je na Slovensku vysoký. Podľa Eurostatu, Štatistického úradu Európskej únie, jeden z najvyšších v rámci spoločenstva. Z štúdie menového fondu však vyplýva, že žiaci môžu byť šikovní, aj keď ich je veľa. „Väčšina krajín, ktoré majú vyšší počet študentov na učiteľa ako Slovensko, majú aj vyššie priemerné hodnotenie PISA. Toto môže naznačiť neefektívnosť vo vzdelávacom procese,“ hodnotí autor štúdie Francesco Grigoli.
Znamená to, že aj pri počte učiteľov na slovenských školách by sa dali dosiahnuť lepšie výsledky. A to napríklad tak, že štát učiteľov viac odmení za snaživosť a schopnosti. „Aj naďalej by mala byť časť tabuľková, mala by zodpovedať kvalifikácii a počtu odpracovaných rokov, ale tá druhá zložka by mala byť ohodnotenie toho aktuálneho výkonu,“ hovorí analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimanová.