Také sú návrhy, ktorými chce akčný tím zložený z odborníkov ministerstiev a firiem znížiť nezamestnanosť mladých na Slovensku. „Prostredníctvom uvedených návrhov projektov a opatrení v rámci jednotlivých operačných programov je možné podporiť priame vytvorenie viac ako 14-tisíc pracovných miest, z toho viac ako 10-tisíc pre mladých ľudí do 29 rokov veku, v celkovej sume 362 miliónov eur v časovom horizonte rokov 2012 – 2015,“ píše sa v dokumente, ktorý akčný tím vypracoval.
Nesystémové návrhy
Do konca minulého týždňa malo Slovensko Európskej komisii poslať prvé návrhy, ako znížiť vyše 44-percentnú nezamestnanosť medzi mladými. Rezort práce ešte nepotvrdil, či sa to stihlo. Až po odobrení Európskou komisiou budeme môcť presunúť 2,3 miliardy eur z nevyčerpaných programov na podporu práce. V tomto ukazovateli totiž patrí Slovensku nelichotivé tretie miesto spomedzi krajín Európskej únie.
Podľa generálneho riaditeľa personálnej spoločnosti Trenkwalder Luboša Sirotu však ani navrhované opatrenia túto štatistiku nezlepšia. A preto, hoci aj on bol členom akčného tímu, navrhovaný plán nepodporil. „Nie sú to koncepčné opatrenia, vznikali v časovom strese,“ tvrdí Sirota. Ten presadzuje napríklad aj zásadné zmeny v školstve, ktoré by školy viac prispôsobili trhu práce. Podľa neho by sme sa na Slovensku mali zamerať na iné, pálčivejšie problémy trhu práce. „Oveľa rýchlejšie tu rastie počet dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa už nemôžu vrátiť na trh práce,“ myslí si Sirota.
Štátna podpora pomôže len dočasne
Výhrady má aj analytik Next Finance Martin Prokop. Podľa neho sa modely, pri ktorých štát priamo podporuje pracovné miesta, príliš neosvedčili. „Väčšinou sú tie miesta vytvorené umelo práve kvôli dotáciám. Keď sa daná dotácia skončí, miesto následne väčšinou zaniká,“ myslí si Prokop. Preto z takýchto opatrení dlhodobý prospech nemožno očakávať. Prokop by skôr privítal, ak by štát robil všetko pre dobré podnikateľské prostredie. „Podpora podnikania neznamená udeliť podniku daňové prázdniny alebo dotácie. Zakladanie podnikov by malo byť čo najjednoduchšie, regulácia čo najmenšia, a to isté platí o nutnej administratíve,“ myslí si Prokop. Podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša by sa mal štát zamerať na vzdelávanie budúcich absolventov ešte predtým, než sa ocitnú na úradoch práce.
„Dlhodobým riešením je, že štát bude zverejňovať uplatniteľnosť absolventov jednotlivých škôl a odborov, pričom súčasne bude vyhľadávať zaostávajúce školy, ktoré produkujú najviac nezamestnaných a vytvorí metodiku ich podpory, respektíve zániku v prípade, že sa v danom období nezlepšia.