Aké je súčasné rozdelenie energetického mixu na Slovensku?
Za rok 2010 bol nasledovný: zemný plyn 30 percent; jadro 22 percent; ropa 21 percent; tuhé palivá, najmä uhlie, 20 percent; obnoviteľné zdroje energie 7 percent. Zemný plyn je tak pre slovenské hospodárstvo dominantným zdrojom energie.
Vplývajú na energetický mix jednotlivých krajín nariadenia Európskej únie?
Pokiaľ ide o kompetencie EÚ a jednotlivých štátov, využívanie energetického zdroja je výslovne v kompetencii členskej krajiny. Na druhej strane, nie je toto rozhodnutie až také suverénne, pokiaľ ide o inú politiku únie, napríklad politiku podpory obnoviteľných zdrojov alebo redukcie skleníkových plynov. Takže členská krajina rozhoduje samostatne napríklad v otázke, či využívať alebo nevyužívať jadrovú energiu. Pokiaľ však ide napríklad o emisné ciele, tak nastavenie ich energetického mixu musí byť v súlade s cieľmi EÚ.
Ako môže vyzerať energetický mix Slovenska v roku 2030?
Energetický mix sa tvorí na základe určitých prognóz vlády. Vyplýva aj z odhadov, ako sa bude vyvíjať dopyt po jednotlivých energiách. Všetky politické strany na Slovensku sa vyjadrili, že podporujú jadrovú energiu, takže v tomto smere by nemalo prísť k nejakému zvratu. Jadro bude mať aj v budúcnosti zásadný podiel najmä na výrobe elektrickej energie. V roku 2013 vstupuje do platnosti tretia fáza obchodovania s emisnými povolenkami. Celý energetický sektor bude povinný nakupovať emisné povolenky v takom objeme, aby každá prevádzka týmito povolenkami emisie?????, ktoré vyprodukuje. Sú to náklady navyše, takže to bude tlačiť na rozvoj bezemisných zdrojov. Po roku 2020 by mala platiť nová klimatická dohoda, o ktorej nie je ešte rozhodnuté . Z nej budú vyplývať nové, prísnejšie klimatické ciele. Emisie však budú určite hlavným motívom, preto bude z globálneho hľadiska rásť napríklad podiel energií z vody, obnoviteľných zdrojov, ale aj palív s menším podielom emisií.
Ako je to s firmami na Slovensku? Aké majú možnosti "namiešať si energie"?
Hlavným faktorom je optimalizácia nákladov na energie. Firmy nemajú dôvod zaoberať sa energetickou bezpečnosťou a podobnými otázkami, pretože bezpečnosť a kvalitu dodávok určuje legislatíva, ktorá je pre dodávateľov záväzná. Z tohto dôvodu je to najmä otázka ceny plynu alebo elektriny. Ich využívanie je dané tým, aké technológie má firma inštalované vo svojej výrobe. Ak je firma historicky nadviazaná napríklad na využívanie zemného plynu, tak modernizáciu alebo prerobenie prevádzky si vyžiada určitý objem financií. Je na samotnej firme, či sa pre optimalizáciu nákladov rozhodne, a ak áno, v akej podobe.
Dá sa vo všeobecnosti povedať, pre ktorý druh firmy je vhodný plyn a pre ktorý elektrina?
Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť firmy na tie, ktoré potrebujú veľa tepla, alebo na tie, ktoré potrebujú energiu na pohyb svojich zariadení. Pokiaľ ide o teplo, tak vhodnou energiou je zemný plyn. Teplo vyrobené pomocou elektriny je oveľa drahšie. Ak firmy potrebujú, aby jej zariadenia boli v prevádzke v nejakom fyzickom alebo mechanickom režime, tak je opäť na zvážení firmy, či si zvolí elektrinu alebo zemný plyn. Je to otázka nastavenia energetického hospodárstva.
Ktorý zdroj energie bude v budúcnosti pre firmy prioritný?
Opäť to bude závisieť od technologickej náročnosti danej firmy. Hlavný vplyv bude mať cena a ekologické aspekty prevádzky. Ako príklad uvediem cukrovar, ktorý je v prevádzke celoročne a potrebuje určité množstvo tepla. V minulosti si teplo zabezpečoval ropnými produktmi, neskôr uhlím a dnes zemným plynom. Komfort jeho využívania je väčší a z hľadiska vplyvov na životné prostredie vychádza plyn ako výhodnejšie palivo. Pokiaľ ide o menšie prevádzky, na Slovensku sa využívajú čoraz viac malé kogeneračné jednotky na báze plynu. Ich výhodou je, že z jedného zdroja generujú teplo a tiež elektrickú energiu, ktorú môže firma predávať do distribučnej siete a vytvoriť si tak ďalšie zdroje pre firemný rozpočet.