10.01.2012, 00:00

Poskytovanie dávok bohatším nie je solidárne

Poskytovanie dávok všetkým je plytvaním peňazí. Ľudia s vysokými príjmami by sa mali poisťovať v súkromnom sektore, tvrdí Ďurana.

Je potrebné urobiť v systéme štátnej podpory rodiny zmeny?
Plošné poskytovanie dávok je plytvaním, ktoré vyvoláva tlak na zvyšovanie daňového zaťaženia. Poskytovanie transferov občanom s nadpriemernými príjmami je neefektívne a nemôže byť považované za solidárne. V čase, keď príjmy štátu sú takmer o pätinu nižšie ako výdavky, považujeme za jednoznačne primerané, aby sa tieto formy plytvania odstránili, a nielen v oblasti rodinnej politiky.

Kde je hranica, od ktorej by už ľudia nemali mať nárok na dávku?
Nie je možné stanoviť spravodlivú hranicu. Vzhľadom na katastrofálny stav rozpočtu je hranica na poskytovanie dávok definovaná najmä potrebou úspor. Ak by sme znížili výdavky na rodinnú politiku o štvrtinu, úspora by dosiahla viac ako 200 miliónov. Hranica teda bude stanovená tak, aby táto suma nebola vyplatená. Inšpirovať sa dá aj v Česku, kde limit na výplatu prídavku pre slobodnú matku a štvorročné dieťa je 454 eur, a pre pár je to 730 eur.

V ktorých dávkach by mala byť zásluhovosť, naopak, zachovaná?
Zásluhovosť sa týka dávky v nezamestnanosti a materskej či dočasnej pracovnej neschopnosti. Mala byť limitovaná, nie je predsa namieste požadovať od štátu, aby vyplácal dávky vyššie ako 1,5-násobok priemernej mzdy. Ľudia s vysokými príjmami by si vysoké príjmy mali poisťovať v súkromnom sektore, nie vo verejnom.

Neprinesie takáto zmena v krátkodobom horizonte úsporu, ale vyššie náklady?
Náklady nevzrastú významne, pretože úrady práce a rodiny už existujú, rovnako ako daňové priznania. Prebiehajúca reforma daní a odvodov UNITAS predstavuje potenciál významného zjednodušenia administrácie testovania príjmu.