Výhody práce na dohodu zrejme od budúceho roka skončia. Vyše pol milióna dohodárov sa tak musí pripraviť na platenie odvodov, pre niektorých možnosť pracovať na dohodu zrejme úplne skončí. „Sú pravdepodobné dve cesty, ako zamedziť zneužívaniu dohôd. A to zmeny v odvodovo-daňovom zaťažení a úpravami v Zákonníku práce,“ povedal poslanec Smeru-SD Branislav Ondruš. V Zákonníku by sa napríklad obmedzili dohody pre firmy, ktoré ich zneužívajú. Okrem toho Smer zvažuje pre dohodárov zavedenie zdravotných a sociálnych odvodov. Zmeny by sa nemali dotknúť ľudí, ktorí si dohodou naozaj iba privyrábajú.
Firmy: Stačí viac práce
Väčšina odborníkov obmedzenie dohôd víta, keďže ich firmy zneužívajú, aby ušetrili na odvodoch. Upozorňujú však na riziká. Podľa riaditeľa personálnej agentúry Trenkwalder Ľuboša Sirotu by obmedzovanie dohôd mohlo mať nakoniec úplne opačný efekt – viac čiernej práce a menej pracovných príležitostí. „Firmy si nemôžu dovoliť prudké zvýšenie mzdových nákladov, a tak by prácu dohodárov rozdelili aj medzi existujúcich zamestnancov i za cenu zvýšenia nadčasov,“ vysvetlil s tým, že by v praxi síce klesol počet dohodárov, ale nepribudol by rovnaký počet pracovných miest.
Napríklad Vladimír Hruboš zo žilinskej firmy Corax, zameranej na elektroinštalácie, by v prípade obmedzenia dohôd vo väčšom využíval živnostníkov. „Ak mi niekto dá stabilný počet objednávok, rád budem všetkých zamestnávať na štandardný pracovný pomer. Ale dopyt kolíše, preto si to nemôžem dovoliť,“ vysvetlil.
Čiastočne by však mohol podľa generálneho tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka pomôcť pružnejší Zákonník práce „Z hľadiska financovania sociálneho systému je lepšie, aby čo najviac ľudí pracovalo na zamestnanecký pomer. Tomu však musí predchádzať najmä spružnenie Zákonníka práce,“ tvrdí Hošták.
Dohody sú mínus aj pre zamestnancov
Ak by dohodári napríklad platili plné zdravotné odvody a riadne sociálne odvody, sociálny systém na Slovensku by mohol byť podľa ekonómov Ľudovíta Ódora a Michala bohatší o 95 miliónov ročne. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš zas navrhuje, aby dohodári do určitej výšky príjmu neplatili odvody vôbec. Po jeho prekročení by následne odvádzali dane aj odvody.
Podobné obmedzenia by však podľa šéfa personálnej agentúry Proact People Petra Pašku nemuseli mať žiadny efekt, len by ľudia pracovali bez akejkoľvek zmluvy. „Preto by bolo potrebné zrušiť dohody úplne s výnimkou dohôd pre študentov,“ konštatoval.
S tým súhlasia aj odborári, ktorí upozorňujú aj na negatívne dosahy dohôd pre samotných zamestnancov. „Ľudia zamestnaní na dohodu totiž nie sú vôbec sociálne zabezpečení,“ upozorňuje viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
Ak takíto ľudia podľa neho odídu napríklad do starobného alebo invalidného dôchodku, ich zaplatené odvody nestačia ani len na dávky na úrovni životného minima. Štát tak musí dorovnávať tento rozdiel z peňazí, ktoré zaplatili klasickí zamestnanci. „Nemyslím si preto, že je to fér voči celému sociálnemu systému,“ uzavrel Mojš.