Rodičia, ktorí sa za posledné štyri roky vyhýbali práci, a ani neštudovali, prídu o polovicu rodičovského príspevku. Teda o 95 eur. Takisto nebudú mať nárok na takmer 700-eurový jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. Vyplýva to z novej legislatívy, ktorú poslanci koalície posunuli do druhého čítania. „Zavedie sa princíp, že pracovať sa oplatí. Je to krok k tomu, aby sme zabezpečili zdravý rozvoj spoločnosti,“ hovorí jeden z predkladateľov Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS).
Proti novinkám, ktoré majú od septembra postihnúť 20-tisíc ľudí, protestujú rómske združenia. Poslancov obviňujú z diskriminácie. „Pre Rómov platia rovnaké pravidlá ako pre bielych, nemôžeme to segregovať. Chcú zabrániť tomu, aby sa nerodilo viac rómskych detí, no škrtaním sa nič nevyrieši,“ tvrdí Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov na Slovensku.
Silnejú hlasy o diskriminácii
Kaník a ďalší poslanci navrhujú, aby nárok na plnú dávku mal iba rodič, ktorý za posledné štyri roky platil nemocenské poistenie najmenej 270 dní. V prvom čítaní to v parlamente podporili všetky koaličné strany. KDH pritom len nedávno presadila zjednotenie výšky príspevku pre všetkých. Tí, ktorí pred rodičovstvom pracovali, tak prišli približne o 70 eur. Tí, ktorí nepracovali, si prilepšili.
Poslanec strany Július Brocka pripustil, že strana dnes mení postoj. Zároveň však hovorí, že návrh podporí, len ak ho Kaník zmierni. Brocka žiada, aby o peniaze neprišli tí, ktorí sa napríklad zúčastnili na aktivačných prácach. Poslanec SaS Jozef Kollár pripúšťa ústupky. „Podstatné je, že sa konečne našla politická odvaha na to, aby sa tento problém riešil. Nechceme predsa, aby bolo poberanie rodičovskej dávky aj naďalej zneužívané,“ povedal.
Poslanecký návrh chcú meniť viacerí. Napríklad líder Obyčajných ľudí Igor Matovič navrhuje, aby zákon bral ohľad na pracovné príležitosti v regióne. V tých, kde práca chýba, by mali byť podmienky miernejšie. „V okrese Rimavská Sobota, ktorý má 35-percentná nezamestnanosť, by bolo možno dobré to kritérium posunúť na dlhšie obdobie. A zase v okrese, kde nie je taká miera nezamestnanosti, by boli namiesto štyroch rokov len nejaké dva,“ tvrdí.
Aj Kaník pripustil, že partnerom v koalícii ustúpi. Takisto by sa podľa neho mohla posunúť účinnosť zo septembra 2011 na júl 2012.
Už dnes je však jasné, že niektorí poslanci koalície zákon nepodporia. „Ja s tým nesúhlasím. Vidím za tým skrytú diskrimináciu, čo nikdy nepodporím,“ povedal poslanec OKS Peter Zajac. Proti je aj tieňová ministerka práce Zuzana Zvolenská (Smer-SD). „Ak hovoríme o Rómoch, tí budú potom akurát tak hladnejší,“ dodáva. Naopak, za škrtanie príspevkov hlasoval napríklad líder SNS Ján Slota.
Brusel môže protestovať
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova môže mať so škrtaním dávok problém aj Európska komisia, ktorá sa podľa neho snaží o lepšie postavenie Rómov.
Naopak, oceniť to môžu slovenskí voliči, keďže sa podľa neho voči Rómom stavajú negatívne. Podľa Sone Holíkovej z Únie materských centier pritom nejde len o rómske, ale o všetky mamičky. „Štát sťažuje podmienky novým mamičkám. Náklady na dieťa sa stále zvyšujú, preto je potrebná takáto pomocná ruka,“ povedala.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS si zase myslí, že by o poskytnutí a výške dávky mali rozhodovať miestne samosprávy. „Tie totiž poznajú skutočné náklady vo svojej obci, regiónoch a poznajú sociálnu situáciu poberateľov,“ povedal.