Doplatiť na to môžu živnostníci. Väčšina koalície s tým súhlasí.
Len včera poslanci schválili jej zvýšenie na 20 percent a už existuje návrh na jej opätovný rast. Reč je o dani z pridanej hodnoty, ktorej sadzba na úrovni 21 percent figuruje aj v jednom zo šiestich možných návrhov veľkej odvodovej reformy. Podľa zistených informácii HN materiál z dielne odbornej komisie, ktorú zriadila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) na svojom úrade, počíta aj so zvýšením dane z príjmu fyzických a právnických osôb zo súčasných 19 na 23 percent. Vyššie dane by však nemali okamžite znamenať aj tenšiu peňaženku. Tie by mali byť totiž len náplasťou na plánované rušenie zdravotných odvodov. "Zrušenie zdravotných odvodov navrhujem už niekoľko rokov. Všetko však závisí od politickej dohody,“ povedal pre HN poradca premiérky a šéf zriadenej odbornej komisie Ľudovít Ódor. Zmeny v odvodoch by mali začať platiť začiatkom roka 2012.
Traja proti jednému
Podľa informácií HN by sa zároveň mali znížiť aj jednotlivé sadzby v sociálnych odvodoch. V praxi by to malo nakoniec znamenať o 14 percent vyšší čistý príjem pri minimálnej mzde a o sedem percent pri priemernom zárobku. Či však odvodová reforma bude v tomto duchu, nie je isté. V hre má byť totiž ďalších päť návrhov. Podľa hovorcu premiérky Rada Baťa bude závisieť už len od politickej dohody. "Vláda by sa už konkrétnymi návrhmi mala zaoberať v prvom polroku budúceho roka.“
Medzi koaličnými poslancami v tomto panuje takmer stopercentná zhoda. Takmer nikto z oslovených by s takouto úpravou nemal zásadné problémy. "Rušenie zdravotných odvodov a ich premietnutie do daňového systému sme mali aj vo svojom predvolebnom programe. Zdravotné odvody sú vlastne daňou už dnes,“ reagoval Anton Marcinčin (KDH). Podľa šéfa finančného parlamentného výboru Jozefa Kollára (SaS) je to jeden z krokov k odvodovému bonusu. "Áno, túto tému podporujeme.“ Väčší problém v možnej zmene nevidí ani Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), ktorý navrhoval pôvodne dva odvody. Jeden zdravotný a druhý sociálny.
Jediný, kto vidí isté riziko, je Ivan Švejna z Mostu-Híd. "Je tam veľa nezodpovedaných otázok. Napríklad, čo bude so zdravotnými poisťovňami, ktorých príjmom sú práve súčasné odvody? Som k tejto téme zatiaľ rezervovaný,“ konštatoval.
Obmedzená súťaž
Riešenie výpadku príjmov pre zdravotné poisťovne by sa podľa šéfa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Petra Goliaša malo riešiť nielen symbolickým nominálnym poistným. V praxi by to znamenalo, že poisťovne by si pýtali od každého poistenca napríklad 10 eur mesačne, prípadne viac. "Z hľadiska zdravotníctva je to totiž krok k väčšej centralizácii a oslabeniu potenciálnej súťaže medzi poisťovňami.“ Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž zasa upozorňuje, že niektoré skupiny ľudí by na reforme nezískali, ale, naopak, stratili. "Priplatili by si aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si dnes platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Dane sa totiž platia už z celého príjmu,“ vysvetlil.