Včera to povedal šéf Ruských železníc Vladimir Jakunin, ktorý chce spoločným projektom za 5 miliárd eur do roku 2017 zrýchliť prepravu tovarov medzi Áziou a Európou. "Čo sa týka výstavby novej trate na území Rakúska a Slovenska, bude to predmetom spoločného investovania. Veríme, že jednotlivé štáty a ich vlády sa zúčastnia na spolufinancovaní,“ povedal Jakunin, ktorý ráta aj s využitím súkromných investícií.
Presvedčiť Figeľa
O dva týždne má byť hotová štúdia, z ktorej bude jasné, akú časť spoločného projektu majú platiť jednotlivé krajiny. Podľa toho sa uvidí, či koľajnice ruského typu podporí aj minister dopravy Ján Figeľ, ktorý je doteraz proti. "Muselo by to byť postavené na návratnosti investícií, aby sa lepšie využívali naše kapacity na tratiach a prekladiskách. Vláda na to prostriedky nemá, ale môže to byť téma pre firmy a banky,“ povedal jeho hovorca Martin Krajčovič.
Podľa Jakunina však Figeľ svoj názor zmení, ak štúdia uskutočniteľnosti od konzultačnej firmy Roland Berger dopadne pre projekt dobre. "Každý minister, aj keď je z inej politickej strany, bude vychádzať zo záujmov svojho národa,“ povedal včera Jakunin.
Figeľ po rokovaní s ním reagoval o niečo opatrnejšie. "Počkáme si na výsledky štúdie realizovateľnosti projektu, ktorá by mala byť zverejnená v októbri,“ povedal minister.
Projekty PPP
Financovať výstavbu majú podľa Jakunina súkromní investori, podobne ako v prípade 50-kilometrovej rýchlocesty R1 v okolí Nitry. V rámci takzvaného verejno-súkromného partnerstva (PPP) hradia privátne firmy výstavbu zo svojho. Peniaze od štátu dostanú v postupných splátkach v horizonte niekoľkých rokov či desaťročí. Napríklad pri projekte nitrianskej rýchlocesty splátky bude štát splácať počas 30 rokov. Investor sa okrem toho stará aj o údržbu, opravy a prevádzku.
Výstavba širokorozchodnej železnice by sa mala začať na budúci rok a trvať šesť rokov. Plánovaná trasa vedie južným Slovenskom, v hre je aj čiastočné využitie existujúcich tratí.
Aj tie sa však musia prebudovať. Nepôjde totiž o takzvaný úzky rozchod, ktorý sa používa v západnej či strednej Európe, ale o koľajnice so širším rozpätím, bežné najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
Kým dnes je "konečná“ tejto trate v Haniske pri Košiciach, po novom sa má presunúť až do Viedne. Tovar z Číny tak do tohto významného logistického centra stredoeurópskeho regiónu dorazí skôr.
Pravica je proti
Práve v presune tovarov z prekladísk na východnom Slovensku do Viedne vidia problém strany súčasnej koalície vrátane Figeľovho KDH. Obávajú sa totiž úpadku existujúcich slovenských železničných tratí a prekladiska v Čiernej nad Tisou. Okrem toho im prekáža financovanie projektu zo slovenských peňazí. "Nemáme dosť peňazí na výstavbu diaľnic a modernizáciu železničných koridorov pre rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, nemá preto význam financovať výstavbu trate, ktorá ešte odoberie tovar zo súčasných železníc, vyťažených iba na 40 percent,“ kritizuje poslanec za SDKÚ-DS a bývalý šéf Železničnej spoločnosti Ondrej Matej.
Širokorozchodná sa podľa neho teoreticky oplatí vtedy, ak si ju Slováci postavia sami a budú zarábať na tovarových tokoch. Stále je však výhodnejšie, dodáva Matej, ak budeme viac zarábať na tratiach a prekladiskách, ktoré sú už postavené.