Avizovaný zákaz súbehu poberania penzie a príjmu z práce by podľa hovorkyne ministerstva práce Slavomíry Selešovej mohol priniesť do štátnej kasy vyše 80 miliónov eur. Vláda pritom plánuje usporiť v budúcom roku celkovo 1,7 miliardy eur. Na porovnanie - pripravované rušenie daňových výnimiek plus zjednotenie paušálnych výdavkov na 40 percent pre živnostníkov usporí štátu necelých 79 miliónov. Rezort práce sa však z takejto sumy bude môcť tešiť len v tom prípade, ak sa všetci súčasní pracujúci penzisti vzdajú dôchodku.
Napriek tomu, že rezort práce disponuje takýmito číslami, to, ako bude novela zákona o štátnej službe nakoniec vyzerať, nie je jasné. Predsedníčka vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) totiž stále nevysvetlila svoje vyjadrenie, že "zákon nebude retroaktívny“. Či to teda znamená, že tisícov pracujúcich učiteľov, lekárov alebo úradníkov poberajúcich v súčasnosti penziu sa to nedotkne, zostáva nezodpovedané. Autor novely, ktorým je rezort práce, pritom taktiež odmieta objasniť znenie zákona. "Nebudeme to komentovať,“ reagovala Selešová.
Ekonómovia snahou vlády zakázať poberanie dôchodku a zároveň zarábať vo verejnej správy nadšení nie sú. "Vláda by mala v prvom rade definovať cieľ, ktorý týmto opatrením sleduje,“ myslí si analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Radovan Ďurana. Podľa neho by o rušení pracovných miest mali rozhodovať tí, ktorí sú zodpovední za riadenie úradu či organizácie a nemalo by sa prepúšťať na základe iných príjmov alebo dôchodkov. "Rozhodujúca by mala byť pridaná hodnota zamestnanca, pričom vláda by v záujme konsolidácie verejných financií mala vytvoriť rozpočtový tlak na znižovanie celkových mzdových nákladov. Tento problém tiež poukazuje na potrebu zvyšovania veku odchodu do dôchodku,“ dodal. Podobný názor má aj šéf INEKO Peter Goliaš, podľa ktorého bude vznikať motivácia ľudí prejsť zo verejnej správy do súkromnej. "Nehovoriac o tom, že tu budeme mať dve skupiny dôchodcov.“
V prípade, že by sa pripravovaná novela stala realitou, podľa ústavného právnika Ernesta Valka by nešlo o protiústavný zákon. "Rovnosť občana pred zákonom nikdy nebola daná ako abstraktná kategória, ale je to relatívna kategória. Nesmie to byť ľubovôľa. Čiže vláda by mala dať adekvátny dôvod, prečo niekomu berie a niekomu nie.“