Čo ľudí motivuje najviac?
Je to určitý stav nespokojnosti - teraz sa mi niečo nepáči. A potom je taký stav, že má byť niečo, čo chcem dosiahnuť. Je to taká naša šípka, ktorá ma núti vyjsť z toho stavu, že sa mi niečo nepáči do stavu, ktorý chcem dosiahnuť. To je ako keď máte prázdny pohár a vy chcete, aby bol pohár plný. Rovnako je to s jedlom, autom či domom. Ľudia často hovoria o dosahovaní takzvanej nirvány, teda stavu najvyššej spokojnosti. Ja s tým veľmi nesúhlasím, pretože ak ľudia dosiahnu nejaký rovnovážny stav, tak začínajú znova. Vždy chcem dosiahnuť viac, ako mám. Keď má niekto tú šípku malú, tak sa hovorí, že má malú motiváciu, keď má veľkú šípku, tak rovnako veľkú má aj motiváciu. Dôležitý je však aj samotný smer šípky. Niečo nie je v poriadku, keď chcete schudnúť a stanete sa anorektikom, alebo keď ste veľmi motivovaný pre činnosť, na ktorú nemáte talent. Rozhodnete sa hrať na hudobný nástroj a nemáte sluch.
Čo najviac motivuje ľudí v práci? Je to plat, odmena za vykonanú prácu?
Samozrejme, toto je veľmi dôležité. Potom je to však aj iná vec. Ja to prirovnávam ku kostolu. Či sa v tom pomyselnom kostole cítite dobre. Záleží na osobnosti farára, to je prvá vec, a druhá vec je, že dobre sa káže ľuďom, ktorí sú v kostole, a zle sa káže tým, ktorí zostali pred jeho bránami. No najhoršie sa káže tým, ktorí si úplne pomýlili kostol a sú povedzme v mešite. To znamená, že je množstvo ľudí, ktorých vlastná práca nebaví a robia ju pre peniaze. Potrebujú nejako prežiť, zaplatiť hypotéku, účty a tak. Je to určité uspokojenie. Buď vás to baví, alebo nie a neviete povedať, prečo to tak je.
Slováci sú na tom ako?
Ťažko povedať. Závisí od jednotlivca. Veľmi sa dnes hovorí o kríze, ale to je bežná cyklická vec, ktorá tu bude o pár rokov opäť. Sú firmy, ktoré krachujú v čase krízy, a sú firmy, ktoré krachujú, aj keď žiadna nie je. To sú veci, ktoré sa bežne stávajú. Je to hlavne vonkajšia nálada, za ktorú môžu predovšetkým médiá. Keď to porovnáte s celým svetom, tak Česi a Slováci na tom nie sú tak zle. My si vôbec nežijeme zle. Ten, kto cestuje, to môže vidieť na vlastné oči.
Aj čo sa týka motivácie?
Vždy sa hovorí o tom, ako druhých motivovať. Ale to je podľa môjho názoru obrovský omyl. Vy totiž musíte mať ľudí, ktorí majú vnútornú motiváciu. Aj téma mojej prednášky je Motivace zvenčí je jako smrad. Jednoducho to je krátkodobé, keď vyvetráte ten zápach, tak sme tam, kde sme boli predtým. A zasa musí prísť niekto, kto vás bude zvonka motivovať. Potom prichádza známy syndróm vyhorenia. Buď vyhorí ten, koho motivujete, alebo ten, kto motivuje. Prestane ho to baviť. Keď však máte ľudí, ktorí to majú v sebe, pretože podľa mňa je to vrodené, a to nevypestujete, tak už je to celé o inom.
S čím sa najčastejšie stretávate na svojich prednáškach?
Snažím sa skôr pomôcť nájsť ľuďom správny smer a aj keď o tom ľuďom hovorím, tak sa stretávam s tým, že mi niekto ku koncu povie, "ale ja chcem vedieť, niečo o tej motivácii“. Pritom im celý čas hovorím o tom, že motivácia je otázka vlastného duševného stavu. Rovnako ako šťastie či smútok. Chcem robiť, alebo nechcem robiť.
Čo preberáte na školeniach?
Preberáme tam rôzne cvičenia na tému vedenia ľudí. Osobný rozvoj, psychológiu osobnosti, marketing a podobne. Teda venujem sa tomu, ako vybudovať kostol. Ako vyberať ľudí cez emočnú inteligenciu. Ja vám nemôžem zdvihnúť sebadôveru. Ja vám môžem len poradiť a je len na vás, či to urobíte, alebo nie. Komunikačné schopnosti vám tak isto žiadny školiteľ nezlepší. On vám môže len povedať, čo máte robiť. A znova je len na vás, či to využijete v praxi alebo nie. To sú veci, ktoré sú vnútorne naučiteľné. Na druhej strane klasická škola je založená na učení zvonka. Niekto vám povie, že dva a dva sú štyri a vy sa to naučíte. Takže sa snažíme učiť ľudí o veciach, ktoré nie sú zvonka naučiteľné, ale ktoré už musia mať v sebe. To je tá emočná inteligencia. A potom vyberáme ľudí, ktorí na to majú fakt talent.
Hovoríte, že ľudí nemotivujete, ale že sa ich snažíte usmerniť a povedať im, ako to majú robiť a ostatné je už na nich. Čo im najčastejšie hovoríte?
Leteli ste už lietadlom?
Áno.
Tak teraz si predstavte, ako vám letuška pred vzlietnutím hovorí, kde je v prípade nehody vesta, ako sa nasadzuje, ako funguje, za čo máte zatiahnuť a podobne. Avšak, ak by došlo ku skutočnej krízovej situácii - lietadlo pristane na vode, všade je tma, krik, vám tečie z nosa krv, neviete, kde máte manželku - väčšina ľudí by tu vestu nedokázala na seba navliecť. Jednoducho si to musíte prežiť. Omnoho účinnejšie by bolo, ak by cestujúcim aspoň raz dovolili si tú vestu na seba navliecť. Reči nepomôžu, tie o pár minút zabudnete. Ľudská pamäť je asi sedemsekundová. Viete zopakovať to, čo som hovoril presne pred minútou? Nie, to už je v hmle. Základom dobrých školení je teda tréning, keď človek veci zažije a urobí ich. Ľudia si musia vyskúšať, aké to bude v praxi.
Je rozdiel v správaní ľudí teraz a pred desiatimi rokmi?
Myslím si, že nie. Máme len viac možností, viac informácií. Všetko je kvalitnejšie - autá, mobily či diktafóny. Dnes je v priemernom aute viac elektronických obvodov, ako v Apolle, ktoré pristálo na Mesiaci pred štyridsiatimi rokmi. Logický vývoj sa veľmi rýchlo mení, ale emočný je veľmi pomalý. My sme z emočného hľadiska stále na rovnakej úrovni, ako boli lovci mamutov. Riadime síce autá, lietadlá a lode. Všetko sa to vyvíja veľmi rýchlo, ale povedzte mi, koľko ľudí pozná aspoň tretinu funkcii vo svojom vlastnom mobile.
Skúste povedať najbežnejšiu radu, ktorú dávate manažérom, ktorí majú to posolstvo niesť ďalej.
Musia sa sústrediť na vytvorenie toho kostola, ktorý som už spomínal. Vedenie ľudí je zvyšovanie kolektívnej emočnej inteligencie. To je základ, ktorý vyrieši vzťahy, vzťahy vyriešia duševný stav a ten zasa vyrieši aj tie peniaze. Keď ideme večer na pivo, víno, alebo na večeru, tak ideme do reštaurácie s človekom, ktorý sa nám podobá z hľadiska IQ a z hľadiska emočnej inteligencie. Zatiaľ čo v práci sa riadime IQ. Vzdelanie, jazyky, skúsenosti a tak ďalej. V praxi to potom vyzerá tak, že na jednom oddelení, ktoré by malo pracovať ako dobre namazaný stroj, je viacero ľudí, ktorí sú úplne odlišní a často to medzi nimi vzťahovo neklape. Na toto sa jednoducho stále zabúda.
Dobre, ale ako zistíte, že kto mi do tímu emočne hodí a kto nie?
To sa dá jednoducho zistiť cez rôzne testy, ktoré známkujeme ako v škole. Potom sa dá zistiť, či človek dokáže udržať peniaze vo vrecku, alebo všetko hneď rozhádže. Či je to individualista, alebo tímový hráč a podobne.
Kto je Ivo Toman
Po štúdiu sa v deväťdesiatych rokoch začal venovať psychológii marketingu a psychológii predaja. Začínal s priamym predajom, no postupne sa pre svoje skúsenosti stal vyhľadávaným školiteľom, ktorého si aj v súčasnosti najímajú spoločnosti. V roku 1998 založil aj napriek svojmu handicapu - silné tiky - spoločnosť Taxus International. Napísal niekoľko kníh a nahral niekoľko videi z oblasti predaja. Len v susednej Českej republike predal vyše 100-tisíc kníh a vyškolil desiatky tisíc ľudí. Ivo Toman žije v súčasnosti v Prahe, do Bratislavy prišiel prednášať o motivácii na pozvanie spoločností Sofisol a Marada.