To je o pol percenta väčšia diera, akú sľubuje dosiahnuť rezort financií. Pod horšie hospodárenie sa podľa komisie podpíšu okrem iného aj parlamentné voľby, samosprávy a fakt, že z daní do štátnej pokladnice nepritečie želané množstvo peňazí. "Teraz je veľmi dôležité, aby Slovensko zvýšilo úsilie o fiškálnu konsolidáciu. Bolo by dobré, keby to nastalo čo najskôr po voľbách,“ vyzval včera Slovensko eurokomisár pre rozširovanie únie Olli Rehn. Naša ekonomika pritom spolu s poľskou podľa odhadov komisie porastie najrýchlejšie v Európe.
Koľko bude chýbať
Aj slovenskí analytici upozorňujú, že realita v tohtoročných daňových príjmoch bude iná než schválený štátny rozpočet. Súhlasí s tým aj Brusel. Podľa neho štát tento rok získa o 800 miliónov eur menej, než si naplánoval. Ministerstvo financií to zatiaľ oficiálne nepriznáva, keďže nový odhad príjmov ešte nevydal.
"Musíme vypracovať našu daňovú prognózu. To bude trvať zrejme niekoľko týždňov, keďže ide o zložitý proces,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Nevylúčil, že vláda bude musieť ešte viac škrtať. Nekonkretizoval koľko, ani kde presne. "Budeme šetriť na vládnej spotrebe. Momentálne je to však v teoretickej rovine, takže je predčasné hovoriť podrobnosti.“ Podľa nášho zdroja z prostredia daňového výboru nie je dôvod, aby ministerstvo ďalej otáľalo s odhadmi štátnych príjmov. Čakalo totiž práve na jarné odhady z Bruselu.
Ministerstvo financií aj po zverejnení prognózy komisie tvrdí, že vytýčenú výšku deficitu dodrží. "Urobíme všetko pre to, aby to bol deficit 5,5 percenta, nie šesť percent,“ vyhlásil minister Počiatek.
Mestá nevedia, koľko zarobia
Na prognózu ministerstva financií čakajú aj samosprávy. Bez nej totiž netušia, s akými príjmami môžu v tomto roku počítať. Napriek tomu je podpredseda Združenia miest a obcí Jozef Turčány optimista. Tvrdí, že sa nezopakuje vlaňajšia situácia, keď samosprávy negatívne ovplyvnili schodok štátneho rozpočtu, ktorý dosiahol namiesto 6,3 až 6,8 percent HDP. "Nehrozí to, pretože mestá a obce využili rezervy z minulých rokov na uspokojenie svojich investičných potrieb. Očakávame tiež, že úverové zaťaženie nebude také výrazné,“ vyhlásil. Podľa neho by malo ministerstvo samosprávam predložiť svoje odhady ešte v máji.
Smerom(SD) k bankrotu?
Analytici sú voči snahe terajšej vlády znížiť deficit tiež skeptickí. Konsolidácia tak ostane na pleciach budúceho kabinetu. Ten však nebude mať veľa času. Plán bude môcť splniť iba drastickými výdavkovými škrtmi a zvyšovaním daní. "Takže najpravdepodobnejší scenár je, že vláda prekročí plánovaný deficit,“ domnieva sa analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Podľa výpočtov inštitútu INEKO a Republikovej únie zamestnávateľov môže Slovensko dokráčať na prah bankrotu už v roku 2014 s verejným dlhom vo výške 60 percent. A to v prípade, že by nasledujúca vláda ďalej plytvala a nereformovala by penzijný systém. Ako však priznáva šéf inštitútu Peter Goliaš, nie je možné presne určiť, pri akom dlhu by investori prestali Slovensku veriť. "Kľúčová by bola dôvera investorov. Tá sa môže vypariť aj za niekoľko dní.“