Budúcnosťou Carga sú Rusi alebo Nemci

Nákladných železničiarov ťahajú ku dňu dlhy a neefektívne postupy, ktoré nebudú nikdy sami schopní zaplatiť. Navyše, vyzerá to tak, že štátu už došla trpezlivosť a reštrukturalizácia bude iba prvým krokom k predaju. Do úvahy prichádzajú Nemci alebo Rusi.
Čas ukázal, že Robert Fico urobil obrovskú chybu, keď sa rozhodol nepredať Cargo v momente, keď oň bol záujem. Štát by mal peniaze, ktoré mohol použiť na oddlženie osobnej prepravy a jej reformu, zbavil by sa firmy, ktorá zaťažuje štátny rozpočet, a nový partner by sa postaral o jej rozvoj. Síce by o prácu prišlo veľa ľudí, ale oni o prácu prídu aj tak. Ako skončí krajina, ktorá platí v štátnych firmách ľudí, čo nič nerobia, si totiž môžeme pozrieť v Grécku. A je jedno, či za to môžu zamestnanci, manažment, politici alebo hospodárska kríza.

Chýbajú eurá na šetrenie
Dlh samotného Carga sa nebezpečne rýchlo blíži k pol miliarde eur. V tom je okrem iného aj približne 166 miliónov, ktoré Cargu požičala bývala vláda, a prvé splátky treba vrátiť už začiatkom budúceho roka. Cargo však na to nebude mať peniaze. V štátnom rozpočte nie sú schválené žiadne mimoriadne platby pre železničiarov a podľa vyjadrení politikov sa ani nenájdu, kým nebude jasné, že nejde o bezodnú čiernu dieru. Čiastočným riešením je reforma, ktorá okrem iného počíta s prepúšťaním, predajom nadbytočného majetku alebo zavedením elektronických aukcií. "Plánované prepúšťanie približne na úrovni 20 percent zo všetkých našich pracovníkov iba zreálni zamestnanosť v pomere k prepravným výkonom,“ povedal hovorca spoločnosti ZSSK Cargo Martin Halanda. Podľa jeho odhadov bude reštrukturalizácia spoločnosti stáť približne 21 miliónov eur. "Cargu by dnes pomohlo, ak by sa zbavilo nadbytočného majetku, ktorý dnes nevyužíva, ale musí ho servisovať,“ hovorí poslanec za SDKÚ-DS a bývalý šéf železníc Ondrej Matej.

Zisk z vysokých nákladov
Nákladný železničný prepravca sa dlhodobo sťažoval aj na skutočnosť, že poplatky, ktoré sa na Slovensku platia železničnej spoločnosti za využívanie koľajových tratí. Ceny za vlak-kilometer a tono-kilometer sú skutočne najvyššie, respektíve druhé najvyššie v Európe. Na prvý pohľad to vyzerá pre Cargo ako likvidačné opatrenie. V skutočnosti však mal tento poplatok pre firmu aj jeden veľký prínos. Bránil vstupu konkurencie na trh a Cargo si tak pohodlne udržalo dominantné postavenie na domácom trhu.
Od nového roka sa poplatky za koľaje znížia na úroveň okolitých krajín a slovenské železnice by sa mali stať konkurencieschopné aj v tranzitnej doprave. Pre Cargo to na jednej strane znamená pokles fixných nákladov, no s príchodom tranzitnej dopravy sa o slovenský trh začnú podrobnejšie zaujímať aj nákladní železniční prepravcovia z okolitých krajín. Cargo by tak veľmi ľahko mohlo prísť o svojich klientov. Hlavne, ak sa mu nepodarí rýchlo zefektívniť svoje fungovanie a nebude schopné konkurovať cenou.

Východ proti západu
Ani predstavená reforma a ani znížené poplatky za železničnú cestu však s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú stačiť na to, aby sa z Carga stal prosperujúci podnik. Krátkodobým riešením by bol odpredaj niektorých divízií Carga, zo čoho by sa dala vykryť reforma a znížiť dlh. "Podľa môjho názoru je však ideálnym riešením predať celé Cargo strategickému investorovi a zamerať sa treba na rozvoj osobnej dopravy, čo je aj úlohou štátu,“ hovorí Matej.
Ak sa má stať z Carga strategický prepravca s európskym rozmerom, tak potrebuje nájsť partnera, ktorý naše koľajnice využije pri transeurópskej preprave. A keďže Rakúšania už kúpili maďarské nákladné železnice, do úvahy prichádzajú iba Rusi alebo Nemci. Čo by bolo pre Slovensko lepšie, je dnes ťažko povedať. Ak Nemci nepochodia u nás, tak s najväčšou pravdepodobnosťou obrátia svoju pozornosť na sever a vstúpia do poľskej nákladnej prepravy. Slovensko sa tak stane pre strategických západných prepravcov nezaujímavé a Cargo bude v ešte väčších problémoch ako dnes. V takom prípade by bolo jediným východiskom Rusko, ktoré by ako silný partner a zároveň aj vlastník malo záujem prepravovať cez Slovensko. Ak chce štát Cargo predať, mal by tak urobiť, kým sa Nemci nerozhodnú, aby bola o nášho prepravcu skutočná súťaž. Keď s ponukou na predaj prídeme neskoro, budeme de facto predávať jedinému kupcovi, čo znamená nízku cenu.