Prišiel o prácu, poberal polroka podporu v nezamestnanosti a nakoniec spadol do sociálnej siete. Osud, ktorý zasiahol v poslednom roku tisíce ľudí z rôznych častí Slovenska, no Trebišov najviac. Dávku v hmotnej núdzi totiž podľa posledných údajov Ústredia práce poberá vyše osemtisíc Trebišovčanov. V praxi to znamená, že takmer tretina obyvateľov mesta žije "z ruky do úst“. Väčšinou má ísť o bezdetných jednotlivcov, ktorých "rodinný“ rozpočet je nižší ako životné minimum. Mesačne si tak musia vystačiť so štátnou dávkou 60,50 eura. "Hlavný problém je nedostatok práce. Aj keď sa môže zdať, že dno sme dosiahli, až niekoľko mesiacov po tom, čo ekonomika začne opäť rásť, sa začne uzdravovať aj pracovný trh,“ konštatuje analytik ČSOB Marek Gábriš.
Predpokladali to
O zlej situácii na pracovnom trhu svedčí aj celkový počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi, ktorý každý mesiac narastá o tisíce. Kým v prvom mesiaci minulého roka poberalo dávku vyše 157-tisíc ľudí, v decembri ich už bolo takmer 180-tisíc. Rast nepriaznivej štatistiky sa pritom nekončí. "Ministerstvo práce predpokladalo takýto vývoj, keďže kríza brala prácu ľuďom takmer vo všetkých krajinách,“ reagoval hovorca rezortu Michal Stuška.
Jeden z krokov, ktoré by mohli pomôcť, je podľa neho zavedenie príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti. Ten má pomôcť znevýhodneným skupinám uchádzačov o prácu, ako sú absolventi, ľudia starší ako 50 rokov či dlhodobo nezamestnaným. Pomoc je určená pre zamestnávateľov, ktorí dajú prácu znevýhodnenému uchádzačovi najmenej na deväť mesiacov. Výška príspevku sa pohybuje od 350 do 450 eur.
Aspoň miernejšie podmienky
Okrem toho v hre je naďalej podľa Stušku aj predĺženie obdobia poberania podpory v nezamestnanosti zo súčasných šiestich mesiacov na osem. "Minimálne budeme chcieť, aby sa zmiernili podmienky pre poberateľov tejto dávky.“
Dnes má na dávku nárok len ten, kto v posledných štyroch rokoch platil aspoň tri roky poistenie v nezamestnanosti. Po novom by podporu mohli poberať všetci, ktorí v posledných troch rokoch platili minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti. "Nemyslím si, že predĺženie obdobia poberania je správne riešenie. Ono by to ten súčasný stav len viac zakonzervovalo,“ myslí si šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliáš.
Strašiakom je lenivosť
Podľa Goliáša hlavný problém je v tom, že veľká časť ľudí, ktorá dnes ešte len poberá podporu v nezamestnanosti, sa prepadne do sociálnej siete. "Už šesť mesiacov je dlhý čas a človek sa ťažko dostáva opäť do pracovného tempa. Ak zostanú sedieť doma a nebudú sa nejakým spôsobom snažiť byť aktívni, môže na to doplatiť celá ekonomika,“ hovorí. Za dobré opatrenie možno podľa neho považovať aktivačné práce miest a obcí.