07.05.2010, 00:00

Štát znova pochybne reguluje

Po prehratom súdnom spore s talianskym Enelom, vlastníkom Slovenských elektrární, hrozia štátu ďalšie žaloby. Dôvodom je opäť snaha úradníkov prinútiť výrobcov elektriny k nízkym cenám.

Predseda Rady pre reguláciu pri ÚRSO Jozef Holjenčík exkluzívne pre Hospodárske noviny. Snímka: HN/Peter Mayer
Zdroj: HN/Peter Mayer

Tentoraz si vzali na mušku producentov solárnej energie, ktorých ešte vlani na Slovensko prilákali prísľubom lukratívnych a dlhodobo nemenných cien. Štedré legislatívne podmienky, ktoré tento "biznis snov“ spustili, chcú teraz po 15. júni zrušiť. Investori hrozia žalobami. 


Ďalšia zmena
Má to byť v poradí štvrtá zásadná zmena pravidiel, ktoré začali platiť len vlani v septembri. Tentoraz chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví porušiť svoj prísľub neznižovať ceny, za ktoré môžu investori elektrinu predávať viac ako o desať percent. K takejto hranici sa zaviazal vlani v zákone o podpore obnoviteľných zdrojoch.

Teraz chce však 20- až 30-percentné zlacnenie. Tvrdí, že zákonnú hranicu dodržiavať nemusí, lebo si v legislatíve vytvoril nové kategórie elektrární, pre ktoré platia iné cenové stropy. Namiesto delenia projektov na dve skupiny podľa výkonu zaviedol úrad päť kategórií.

Jeho šéf Jozef Holjenčík si preto myslí, že staré cenové stropy už neplatia. "My sme tie kategórie rozbili tak, aby výkupné ceny lepšie odrážali náklady na vybudovanie fotovoltaických zdrojov,“ hovorí predseda.

Koniec výnosnému biznisu
Zníženie výkupných cien sa týka iba tých elektrární, ktoré sa postavia a skolaudujú po tomto dátume. Elektrárne, ktoré to stihnú skôr, majú lukratívne ceny zaistené na 15 rokov.

Takých je však minimum. Napríklad spoločnosť SolarLand Holding by chcela do konca roka stihnúť 12 elektrární, na ktoré už má stavebné povolenia. Doteraz stihla sprevádzkovať len jednu. "Pre štyri sme si už objednali materiál, ideme ich postaviť v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal konateľ spoločnosti Juraj Celler.
Keďže to však do polovice júna nestihnú skolaudovať, na výhodné výkupné ceny môžu zabudnúť. "Návratnosť mala byť okolo osem až desať rokov, teraz sa to posunulo donekonečna,“ hovorí Celler.

Záujmové združenie Slovenská agentúra pre obnoviteľné zdroje energie chce ešte pritlačiť na regulátora, aby si takýto razantný zásah rozmyslel. V opačnom prípade mu minimálne od Cellera hrozia žaloby za zmarenie investície.

Podľa právnikov by Celler šancu mal. "Nemožno vylúčiť ani možnosť poškodených subjektov domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom úradu,“ povedal pre HN Branislav Ujvári z advokátskej kancelárie Rowan Legal.

Solárny chaos
Úrad má však na zasahovanie do solárneho biznisu viacero dôvodov. Tým hlavným je pokles cien materiálov, z ktorých sa solárne panely vyrábajú. Keďže investorom klesli náklady, dokážu vyrábať lacnejšie. Okrem toho hrozí aj zvyšovanie koncových cien elektriny. Prúd vyrobený v takýchto elektrárňach je totiž v porovnaní s trhovou cenou niekoľkonásobne drahší. Štát ho však dotuje, lebo je šetrnejší k prírode.

A to tak, že distribučné spoločnosti musia kupovať zelenú elektrinu aj napriek vysokej cene. Potom ju premietajú do koncových cien, ktoré zaplatia spotrebitelia.