12.05.2010, 00:00

Dlh má skrotiť ústava a výdavkové stropy

Dlh pod kontrolou. Všetky politické strany tvrdia, že chcú znížiť zadĺženie Slovenska. Len máloktorá však dáva jasný recept na to, ako. Analytici upozorňujú, že potrebné sú reformy či zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.

Máloktorá politická strana má vo svojom volebnom programe jasný recept na to, ako neurobiť zo Slovenska zadlžené Grécko. Znižovanie dlhu vo volebných programoch väčšiny strán nie je témou číslo jeden, spoliehajú sa skôr nekonkrétne sľuby. Najprísnejšie chcú deficit znižovať pravicové strany KDH a SaS. Ústavným zákonom chcú zakázať zvyšovanie verejného dlhu nad 50 percent HDP. Niečo podobné sľuboval aj minister financií Ján Počiatek, do programu strany sa to však ako záväzok nedostalo.

Výdavkové stropy
Najsilnejšia koaličná a opozičná strana - Smer-SD a SDKÚ-DS, sa zhodujú v tom, že chcú zaviesť záväzné výdavkové stropy rozpočtu. Znamenalo by to, že na jeseň tohto roku, keď sa schvaľuje rozpočet na budúci rok, by parlament schvaľoval záväzné limity míňania aj na ďalšie dva roky. Ľavičiari si tiež trúfajú predĺžiť obdobie, na ktoré sa rozpočet zostavuje, zo súčasných troch rokov na viac. "Dzurindovci“ chcú zase okrem výdavkových stropov zaviesť legislatívu, ktorá by štátnym úradníkom prikázala zverejňovať viac informácií o raste zadlženia. Takisto chce vytvoriť nový úrad, ktorý by kontroloval tvorbu rozpočtov. "Sme za vytvorenie rozpočtovej rady, novej inštitúcie, ktorá bude plniť v rozpočtovej politike tú úlohu, ako plnili centrálne banky v menovej politike,“ povedal zástupca strany Eugen Jurzyca.

Nemohlo by sa tak stať napríklad to, že ministerstvo dopravy niekoľko týždňov odmietalo požiadavku neziskoviek Transparency International a Ineko zverejniť analýzu výhodnosti PPP projektov.

Ani zákon, ani stropy
Tieto návrhy však podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža nemusia stačiť. Pravicový návrh na ústavný zákon podľa neho v parlamente neprejde, keďže politici radi vábia voličov na rozdávanie. "Je to jedna z bŕzd, ktorá by politikom zabránila v míňaní, ale je otázne, či sa to podarí prijať,“ hovorí.

Baláž si myslí, že Slovensko potrebuje omnoho tvrdšie opatrenia - napríklad zvyšovanie daní a zníženie valorizácie dôchodkov či zvýšenie veku odchodu do penzie, na ktoré však politici nemajú dosť odvahy.

Národnostné strany v úzadí
Najskromnejšie ambície majú volebné programy národnostných strán SMK a SNS. Tie sa v programových dokumentoch zaviazali postupne znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá. Tento cieľ nám však už prikazuje Európska komisia. Tá od trojpercentnej hranice dočasne upustila kvôli hospodárskej kríze, do roku 2012 by však chcela výšku deficitov vrátiť späť. V tom istom roku to chce spraviť SNS a o rok neskôr SMK.

V boji proti dlhom veľa nesľubuje ani ĽS-HZDS. Bežné spôsoby vládneho zadlžovania, akým je emisia dlhopisov, škrtať chce. Nahradila by ich však projektmi verejno-súkromného partnerstva, ktoré sú formou skrytého zadlženia. Štát síce túto formu pôžičky spláca, jej výhodou však je, že ju Európska komisia nezahŕňa do oficiálneho štátneho dlhu.


Ako chcú strany liečiť verejné financie
SDKÚ-DS
- záväzné výdavkové stropy, nový úrad na kontrolu verejných financií, povinné zverejňovanie informácií o hospodárení štátu
SAS - ústavný zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte do roku 2014, štátny dlh nesmie byť viac ako 50 % HDP
KDH - ústavný zákon o zastavení zadlžovania: verejný dlh nesmie presiahnuť 45 percent HDP, úrad na kontrolu verejných financií
SNS - do roku 2012 znížiť deficit pod 3 percentá HDP
Smer-SD - výdavkové stropy, viacročné rozpočty
ĽS-HZDS - namiesto bežných spôsobov zadlžovania, ako je emisia dlhopisov, využívať projekty PPP
SMK - do roku 2013 znížiť rozpočtový deficit pod 3 percentá,
Most-Híd - výdavkové stropy, programové rozpočtovanie