17.02.2011, 00:00

Miškov chce zlacniť elektrinu. Trhom

Energetika. Náklady Slovákov na elektrinu sú privysoké. Tvrdia to aj analytici Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií.

Rezort hospodárstva chce situáciu riešiť príchodom nových dodávateľov energie. Konkurenčný boj má znížiť ceny.

Ministerstvo hospodárstva tiahne do boja proti vysokým cenám elektriny. Koncom marca chce predložiť prvé návrhy, ktoré by mali zvýšiť konkurenciu na trhu. Už aj dnes je u nás viacero dodávateľov elektriny, no ministerstvu to nestačí. "Chceme ešte viac liberalizovať trh. Podľa nášho názoru to prinesie nižšie ceny,“ potvrdil hovorca rezortu Róbert Merva. Opatrenia by sa mali prejaviť už v budúcom roku, zásadné zákony plánuje vláda prijať v druhom polroku. Kritici vidia problém aj vo vysokých nákladoch na prenos a distribúciu, ktoré by sa mohli prísnejšie regulovať. Naznačuje to exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) aj Inštitút pre finančnú politiku, ktorý sa odvoláva na odporučenie OECD.



Problémové tarify
Hlavnou príčinou zdraženia elektriny v tomto roku je takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému. Do nej sa započítavajú náklady na "zelenú energiu“, ktorá je podstatne drahšia než napríklad jadrová elektrina. Distribútori ju však musia podľa zákona vykupovať. Žiada to totiž od nás Európska komisia.

Jahnátek súhlasí, že viac slobody na trhu s čistou elektrinou pomôže. Ale zároveň upozorňuje, že štát by mal kontrolovať ďalšie poplatky za distribúciu a prenos elektriny. Tie určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a sú jednotné pre všetkých obchodníkov. "Keď príde akýkoľvek nový dodávateľ, môže znížiť cenu iba cez jednu zložku, a to čistú elektrinu. S ďalšími poplatkami neurobí nič,“ upozornil Jahnátek.

Najviac doplácajú firmy
Na vysoké tarify doplácajú domácnosti aj firmy. V prípade veľkoodberateľov totiž regulátor nemá žiadny vplyv na cenu. Podľa Eurostatu má Slovensko jedny z najvyšších cien elektriny pre podniky v Európskej únii. Ešte pred štyrmi rokmi sme na tom boli v tomto porovnaní výrazne lepšie. Aj v porovnaní so susednými krajinami sme patrili k najlacnejším.

Ceny však stúpli, okrem iného aj pre "zelenú energiu“. "Odberatelia elektriny sa poskladajú na niektorých výrobcov elektriny a podporu domáceho uhlia v roku 2011 celkovou sumou až 322 miliónov eur,“ tvrdí rezort financií.

Môže byť horšie
Aj napriek snahám o silnejší konkurenčný boj a prísnejšiu reguláciu však môžu ceny stúpnuť. Zatiaľ čo vlani išla cena takzvanej "silovej“ elektrina, teda samotnej komodity dole, už tento rok sa to môže otočiť. Závisí totiž najmä od vývoja v Nemecku. A to ako najväčšia ekonomika v Európe ťahá naše hospodárstvo a zvyšuje aj ceny. "Rast hrubého domáceho produktu v Nemecku podporí aj ceny elektriny v strednej Európe. Rast dosiahne možno štyri až šesť percent,“ očakáva analytik Capital markets Vladimír Gešperík.

Ešte v tomto roku však možno očakávať, že koncová cena pre domácnosti klesne. ÚRSO totiž pripustilo, že ak sa nenaplnia odhady o vyrobenej slnečnej elektrine, ktorá je vôbec najdrahšia zelená energia, zníži aj spomínanú tarifu za prevádzkovanie systému. Odhad, s ktorým počítal regulátor, spochybnili politici i odborníci.
Tí sa však nevedeli zhodnúť, či na zdraženie komodít doplatia na svojich peňaženkách aj odberatelia.