17.08.2010, 00:00

Bohatší zaplatia štátu viac, stropy na odvodoch sa zvýšia

Nadštandardne zarábajúcim ľuďom čoskoro ubudne z peňaženiek.

Ministerstvo práce v rámci veľkého upratovania v odvodoch a úsporných opatrení chce totiž začiatkom roka zjednotiť maximálne vymeriavacie základy, z ktorých sa platia zdravotné a sociálne odvody. Kým dnes je maximálna hranica takmer pri každom poistení iná, po novom by stropom mal byť päťnásobok priemernej mzdy. V praxi to bude znamenať, že tí, čo dnes mesačne zarobia viac ako 2 170 eur, si priplatia viac na zdravotnom poistení. Tí, ktorých plat presahuje 2 980 eur, odvedú viac okrem toho aj na sociálnom poistení. "Znamená to zvýšenie odvodového zaťaženia pre lepšie zarábajúcich ľudí. Malo by sa to kompenzovať nižšími sadzbami alebo zavedením odpočítateľnej položky na odvody,“ komentoval zmenu šéf INEKO Peter Goliaš.

Záťaž pre najbohatších
Podľa ministra práce Jozefa Mihála (SaS) je v pláne aj zníženie sadzieb, nie však teraz. "Musíme najskôr urobiť poriadky v systéme a potom budeme samozrejme aj znižovať sadzby.“

Na výpočet maximálnych odvodov sa dnes používa viacero "platových hraníc“. Zárobok vo výške 2169,90 eura, čo je trojnásobok priemernej mzdy z roka 2008, je v súčasnosti maximum, z ktorého zarábajúci platí zdravotné poistenie. Pri sociálnych odvodoch je to zložitejšie, keďže majú dva stropy. Pri nemocenskom je to 1,5-násobok priemernej mzdy za minulý rok, čiže 1 116,75 eura. Pri starobnom, invalidnom a poistení v nezamestnanosti je to štvornásobok, teda 2 978 eur. Novela zákona o sociálnom poistení od nového roka všetky tieto stropy zruší a nahradí ho jedným. Päťnásobok priemernej mzdy spred dvoch rokov bude v budúcom roku 3 722,50 eura. Práve ľudia, ktorí zarábajú medzi 2 980 a 3 720 eur, pocítia "Mihálove“ opatrenie na svojich peňaženkách najviac. Mesačne si priplatia až o takmer 160 eur.


Radšej spotreba
"Je to krok, ktorý je nevyhnutný. Minulá vláda zanechala verejné financie v žalostnom stave, náš rozpočet je na suchu. Bohužiaľ. Keďže táto vláda nechce priamo zvyšovať dane, musí to robiť nepriamo,“ reagoval prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa neho sa záťaž mala skôr preniesť na spotrebu ako na prácu. "Dá sa s tým súhlasiť len vtedy, ak sa budú tieto kroky kompenzovať. Na jednej strane je to nutnosť, na strane druhej treba potom znížiť aj sadzby,“ konštatoval podpredseda KDH Anton Marcinčin. Filip Obradovič