Väčšina návrhov rezortov a samospráv na vytvorenie nových alebo udržanie už existujúcich pracovných miest by mohla podľa odborníkov naozaj zabrať na trhu práce. Dohromady by stáli vyše 380 miliónov eur a pomohli by minimálne 22- tisícom ľudí. Najväčší prínos si sľubuje ministerstvo výstavby prostredníctvom dotácií na zatepľovanie. Naopak, otázny efekt by prinieslo dotovanie prác v lesoch, s ktorým prišiel rezort pôdohospodárstva.
Stimuly Bratislavu obídu
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek navrhuje minúť stanovený balík peňazí na dotácie pre investorov. Kým sa vláda nerozhodne ísť touto cestou, nezverejní, pre ktorých. "Projekty sa týkajú úplne nových, ako i rozšírenia už existujúcich projektov,“ komentuje Vahram Chuguryan z ministerstva. Investori by mali rozbehnúť svoje plány na západnom, strednom aj východnom Slovensku. "Ani v jednom prípade nejde o región Bratislavského kraja,“ dopĺňa Chuguryan - teda ani už o medializované rozšírenie investície Volkswagenu.
Investičné stimuly sú podľa Róberta Kičinu z Podnikateľskej aliancie Slovenska zlom, no nevyhnutným. Slovensko musí podľa neho aj takýmto spôsobom zvyšovať svoju atraktivitu v čase krízy. Rezort by však stimuly mal rozdeliť podľa platných pravidiel a nevytvárať si nové na tento účel. "Ak by malo ísť o subjektívne pridelenie pre firmy s najsilnejším lobingom, to by bolo zlé.“
Zatepľovanie ju neminie
Rezort výstavby chce pokračovať v populárnom zatepľovaní. Už minul 71 miliónov eur vyčlenených na tento rok a chcel by aj na budúci. Verí, že tak udrží alebo vytvorí vyše desaťtisíc pracovných miest. "Vychádza sa zo štatistík, že na jednu miliardu korún pripadá približne 3 700 pracovných miest. Treba brať do úvahy ešte aj fakt, že ostatné pracovné miesta pracovný materiál vyrábajú,“ vysvetľuje Linda Vaškovičová z rezortu. Podľa údajov rezortu najviac žiadostí podporili v tomto roku v Bratislavskom kraji.
"Jednoznačne záujem zo strany klientov je a aj bude. Počet pracovných miest sa odhaduje ťažko,“ povedal prezident Zväzu stavebných podnikateľov Zsolt Lukáč.
Do lesa
Ministerstvo pôdohospodárstva chce zadotovať zamestnanosť v spoločnostiach, ktoré v štátnych Lesoch pestujú a produkujú lesnú štiepku - biomasu. Zamerať sa chcú na regióny s vysokou nezamestnanosťou - Oravu, Kysuce, Liptov, Spiš či Gemer.
Podľa Ladislava Žideka zo združenia Biomasa takáto podpora nemôže efektívne fungovať. "Vytvoria sa ako keby sociálne podniky na štiepku, s výrobou ktorej nie je problém. Pokriví to hospodársku súťaž. Je to vyslovene politická záležitosť.“ Okrem toho to podľa neho nepomôže ani obnoviteľným zdrojom energie. "Nikde na svete sa nejde cestou podpory výroby, ale podpory spotreby.“ Lepšie by podľa neho bolo zvýšiť dotácie na kotly na biomasu či slnečné kolektory.
Práce v obci
So selektívnymi dotáciami nesúhlasí ani analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš. Viac sa mu pozdáva návrh miest a obcí, ktoré chcú zvoľniť kritériá na zaradenie nezamestnaného do prác pre obec. "Je vhodné ľudí udržať v aktivite, keď si nemôžu nájsť prácu. Aktivačnými prácami alebo zvyšovaním vzdelania by bolo vhodné podmieniť aj predĺženie podpory v nezamestnanosti.“