O Tomanovej najnovší liek na vysokú nezamestnanosť je záujem. Obecné a mestské úrady chcú pomocou štátnej dotácie prijímať ľudí. Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, ktorý je pre samosprávy v "obehu" od začiatku marca, totiž eviduje za prvých 25 dní 335 žiadateľov. V prípade schválenia by mali podľa Petra Zemana z Ústredia práce vytvoriť vyše tisic nových pracovných miest. Ministerstvo práce pritom očakáva, že opatrenie prinesie prácu do konca roka deviatim tisíckam ľudí. "Vzhľadom na krátku dobu považujeme záujem za slušný. Očakávame, že pozitívnym smerom sa to bude vyvíjať aj v ďalších mesiacoch," zhodnotil hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Hladové doliny bez peňazí
V prípade, že o príspevok bude rovnaký záujem ako doteraz aj nasledujúce mesiace, cieľ ministerstva práce -- dať znevýhodneným uchádzačom živobytie a pracovné návyky -- sa naplní. Napriek tomu však takzvané hladové doliny zostanú hladovými pravdepodobne aj naďalej. Väčšina regiónov, ktoré presahujú 20-percentnú mieru nezamestnanosti, totiž na opatrenie nemajú peniaze. "Vieme, o čo ide, ale pre nás je to pridrahé aj napriek štátnej pomoci," reagoval primátor Lučenca Milan Marko. "Nemáme peniaze nazvyš," pridal sa riaditeľ technických služieb mesta Rimavská Sobota Pavel Rábely. Rimavská Sobota je pritom, čo sa týka miery nezamestnanosti, rekordérom. Vo februári bola bez práce viac ako tretina obyvateľov.

Podľa primátora Veľkého Krtíša Dalibora Surkoša ešte o príspevok tiež nepožiadali, no keď tak aj urobia, bude to na minimálny počet pracovných miest. "Nie viac ako desať." Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti totiž v praxi znamená, že úrad práce preplatí náklady na novovytvorené pracovné miesto od výšky 70 do 90 percent. Zostávajúcich desať až 30 percent si musia hradiť samosprávy samy.

Svetlou výnimkou je Rožňava. Podľa jej primátora Vladislava Laciaka chce mesto vytvoriť 20 až 25 pracovných miest. "Síce nás to bude stáť okolo 20-tisíc eur, no takáto pomoc sa neodmieta." Ľudia by mali násť svoje uplatnenie ako doručovatelia listov, pomocné kuchárky v škôlkach či v spravovaní zelene. Výška platu by sa mala pohybovať okolo 300 eur. "Určite to využijeme, ale presné čísla ešte neviem," povedal o podobných plánoch aj primátor Trebišova Vladimír Anďál.

Drahý a umelý liek
"Rezort práce vyšiel v rámci tohto opatrenia v maximálnej možnej miere v ústrety všetkým mestám a obciam," obhajuje nastavenie príspevkov Stuška. Podľa neho sú určené najmä pre veľké a stredné mestá, pričom "nejaké" spolufinancovanie štátu a samospráv musí byť, pretože "inak by to mestá a obce nebrali tak zodpovedne a zamestnali by kadekoho".

Podľa analytika INEKO Petra Goliáša ide o umelé znižovanie nezamestnanosti. "A ešte k tomu veľmi drahý spôsob znižovania." Väčší optimista je analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník, podľa ktorého to svoj účel splní. "Myslím si, že je dobre, že ľudia nebudú sedieť doma a začnú získavať pracovné návyky. Je však nešťastné, že je to mierené takmer výlučne len na samosprávy," dodal.
Vo februári bolo bez práce vyše 390-tisíc ľudí.