Slovensko pre členstvo v eurozóne stráca výhodu nízkych miezd, ktoré ho robili ešte donedávna lákavým miestom pre investorov. Okolité krajiny sa pre pokles svojich mien oproti euru stávajú oproti nám lacnejšie. Hoci podľa analytikov je pre investorov väčšou výhodou stabilita eurozóny než nízke náklady práce, dodávajú, že na súčasnú situáciu budeme musieť zareagovať. Zrejme zmrazením platov.

Smerujeme hore, aj dole
Pred vstupom do eurozóny boli naše platy najnižšie v regióne. Ešte vlani patrili naše pracovné náklady v priemysle spolu s Poľskom k najlacnejším. Keďže okolité meny sa pre globálnu krízu za posledné mesiace prudko oslabili, mzdové porovnanie v eurách sa výrazne zmenilo. Hodinový náklad v priemysle vrátane odvodov podľa prepočtov UniCredit Bank je dnes u nás sedem eur 40 centov. Z najlacnejšej krajiny sme sa tak stali druhou najdrahšou. Česko má oproti nám prevahu len o 20 centov. "Ak by dnešné kurzy mien V3 boli aj v budúcnosti na súčasných úrovniach, tak v prípade Slovenska dochádza k dramatickému zdraženiu pracovnej sily,“ hovorí hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth. Prechod na euro teda podľa analytika paradoxne výrazne komplikuje situáciu našim exportérom. Ich tovary sú totiž v regióne V4 drahšie. Smeruje sem asi štvrtina nášho vývozu. "Euro odstránilo flexibilitu oslabenia domácej meny v ťažších časoch,“ dodáva Tóth. Podľa neho je to už cítiť na obchodovaní v prihraničných oblastiach. Našim sa predáva ťažko, zahraničným u nás ľahko.
[[{"type":"hn-image","fid":"64274"}]]

Čo na to investori
Výdavky na platy patria medzi kľúčové faktory pri rozhodovaní sa investorov, hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš. Súčasní investori u nás by však podľa neho nemali pre aktuálny vývoj kurzov odchádzať k susedom. Svedčí o tom fakt, že tí, čo už ohlásili odchod, ako Molex alebo Punch, smerujú do Číny alebo do krajiny svojho pôvodu.

Ak však pôjde o bitku o nové investície, bude potrebné spružniť našu mzdovú politiku, myslí si prognostik Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász. Pripúšťa, že v najbližšom období bude nevyhnutné, aby výplaty nerástli ani ako produktivita práce. "Okrem zvýšenia flexibility práce, ktorá sa už začala uplatňovať formou skráteného pracovného času, bude možno musieť dôjsť aj k zmrazeniu platov,“ uvažuje Kárász. Ak si totiž neudržíme konkurencieschopnosť, nebude rásť ekonomika ani životná úroveň. Tóth však podotkol, že znižovanie tarifnej mzdy vo všeobecnosti vyvoláva nevôľu a ťažko sa presadzuje. "Vo všeobecnosti sa mzda skôr neznižuje, skôr ekonomika trpí, je menej investícií, menej sa vyrába,“ zhodnotil Tóth.

Analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozorňuje, že nízkokvalifikovaní pracovníci na Slovensku dlhodobo nie sú lacní. Pri zamestnávaní strednekvalifikovaných zase nie je podľa Páleníka pre investorov najdôležitejšia mzda. "Rozhodujúcejší je ľudský kapitál, kvalita pracovnej sily,“ hovorí Páleník.

Euro bola dobrá voľba
Napriek súčasným konkurenčným nevýhodám sa analytici aj rezort financií zhodujú, že zavedenie eura bolo pre nás prospešné. Naša na pohľad drahá práca totiž nebude našou dlhodobou nevýhodou. Po kríze budú okolité meny podľa očakávaní trhu opäť stúpať a naša stabilita bude atraktívnejšia. Otázne je, ako dlho kríza potrvá. Investori berú do úvahy okrem miezd aj politickú a ekonomickú stabilitu, daňový a odvodový systém, infraštruktúru alebo veľkosť trhu, hovorí Gábriš. "Slovensko sa bude musieť snažiť vyťažiť maximum z ostatných výhod,“ poznamenal. Okrem väčšej flexibility miezd by podľa neho mohlo byť riešením aj úprava daní a odvodov.

Vláda v rámci protikrízových balíčkov zatiaľ rozhodla o zvýšení nezdaniteľného minima, odvodových úľavách pre nových živnostníkov aj o príplatkoch pre zamestnávateľov.

Prečítajte si aj:
Firmy šetria na investíciách

Svetová hospodárska a finančná kríza v uplynulých mesiacoch zvýšila pesimizmus manažérov slovenských firiem. Vyplýva to z porovnania výsledkov prieskumov, ktoré vo februári a vlani v októbri uskutočnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Vplyv krízy na fungovanie podniku v druhom mesiaci pociťovali štyri pätiny podnikateľov, zatiaľ čo v októbri ich bolo 58 percent. Firmy počítajú s väčším prepadom tržieb, zisku aj investícií, viac podnikov uvažuje o prepúšťaní.

Celý článok >>