Podľa júlového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky je ich až 53 percent. Ešte viac ich je v "táboroch“ koaličnej ĽS-HZDS a SNS a najviac medzi voličmi opozičných strán. Pritom dôsledky krízy na vlastnej koži pocítilo už 49 percent Slovákov. K tomuto záveru dospela zase na základe prieskumu agentúra TNS SK.
Prišli o prácu
"Nedostatočne účinný vládny balíček protikrízových opatrení znepokojuje väčšinu žien i mužov, ľudí každého veku, vzdelania a ekonomického postavenia,“ hodnotí inštitút.
Približne polovica Slovákov už cíti krízu aj na svojej peňaženke. Podľa prieskumu TNS je najčastejším dôvodom strata vlastného zamestnania či zamestnania príbuzného. Dotknúť sa to malo najmä obyvateľov Trenčianskeho, Nitrianskeho a Žilinského kraja a väčších miest okrem Bratislavy, jednočlenných domácností, ale aj troj- a viacdetných rodín, nezamestnaných, dôchodcov, manuálnych pracovníkov, domácností s čistým príjmom do tisíc eur a domácností, ktoré majú dlhodobo problémy so zabezpečením základných potrieb. Zmenu k lepšiemu očakáva podľa prieskumu tretina Slovákov do dvoch rokov. Približne toľko ľudí si myslí, že to bude ešte horšie a zhruba rovnaký je aj podiel tých, ktorí nečakajú žiadnu zmenu. Na porovnanie, podľa februárového prieskumu agentúry Polis krízu v úvode roka cítil každý tretí Slovák.
Čo vláde nejde
Najmenej Ficovým opatreniam dnes veria sympatizanti SDKÚ-DS, sú ich až tri štvrtiny. Oslovený opozičný volič, ktorý si neželal byť menovaný, svoju nedôveru zdôvodnil aj tým, že vláda opakovane spochybňuje svoje odhady vývoja ekonomiky. Napríklad v závere roka rátala ešte s vysokým hospodárskym rastom. "Je úplne zrejmé, že si nevedia rady, lebo ich vyjadrenia si odporujú od tlačovky k tlačovke.“
Ficova hovorkyňa Silvia Glendová na výsledky prieskumu Inštitútu reagovať nechcela. Poslanec SNS Rafael Rafaj ich pripísal negatívnym náladám v spoločnosti. "Kríza je fenomén, ktorý má negatívny náboj. A je veľmi jednoduché tento negatívny náboj využívať. Slovenská vláda robí v porovnaní s okolitými krajinami dostatočné opatrenia v rámci svojich možností.“ Rafaj zároveň spochybnil dôveryhodnosť samotného inštitútu. "Niekto sa hlási len k pozitívam jednostrannej zameranosti na automobilový priemysel, a keď sa zistí, že to má aj nevýhody, dá si spraviť prieskum v spriaznenom inštitúte.“
Slabé eurofondy
Ekonómovia však vinu pripisujú aj vláde. Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied je problémom slabé čerpanie eurofondov. Tie môžu podľa prepočtov akadémie podporiť HDP krajiny o 2,5 percentuálneho bodu. "Eurofondy majú objem, ktorý by mohol pohnúť ekonomiku. Okrem toho smerujú do oblastí, ktoré sú dôležité, ako napríklad konkurencieschopnosť, infraštruktúra či regionálny rozvoj.“ Páleník si myslí, že v programovom období rokov 2007 až 2013 je efekt fondov zatiaľ nulový. "Chýba úprimná snaha dať eurofondy na projekty, ktoré sú najlepšie a najefektívnejšie.“
Analytik INEKO Peter Goliaš by zase uvítal viac transparentnosti vo verejných súťažiach. "Zatiaľ sa však deje skôr opak,“ konštatuje. Na peňaženkách ľudí sa podľa neho pozitívne prejavilo napríklad zníženie zdanenia pre slabo a stredne zarábajúcich, čo bol dôsledok nárastu odpočítateľnej položky pri dani z príjmov. Zárobok "kozmeticky“ stúpol aj živnostníkom kvôli miernemu poklesu odvodov. "Obavy ľudí však môžu odrážať avizované škrtanie vládnych výdavkov, ako aj zvyšovanie daní a odvodov, k čomu však zrejme dôjde až po voľbách.“